Pohľad na Nevu v čase, keď sa zima dáva na ústup. V ponurej atmosfére, keď Pretrohradčania túžobne očakávajú prvé slnečné dni, ako-tak povznáša pohľad na Admiralitu a Zimný Palác (celkom vľavo).
Pohľad spod oblúka Hlavného štábu na Palácové námestie, na ktorom sa pred Zimným palácom vypína Alexandrovský stĺp na počesť víťazstva vo Vlasteneckej vojne nad Napoleonom.
Bašta, ktorá otvorila Rusku okno do Európy. Oáza pozitívneho kultu Petra Veľkého (to jemu postavili na jar v roku 1703 prvý domček zo sosnových brvien - dodnes neďaleko Nevy jedna z najvzácnejších pamiatok Petrovho mesta), osvieteneckého ducha Kataríny II., cárskych osudov i stalinských súdov. Nemého svedka pohnutého sedemnásteho - Leninovej Aurory, počiatku smutného osudu posledného cára Mikuláša. Práve sem sa neustále v rôznych podobách história vracia. Tu každý krok pozdĺž Nevy našľapuje v súzvuku nekonečného a chytľavo nekonvenčného historického príbehu od Petra I. po Putina. Pretože ak sa ktosi pokúsi hodnotiť symbolicky tri storočia „severnej stolice“, potom sa nevyhne symbolickému premosteniu dvoch mužov, ktorí v úplne odlišných historických obdobiach vytvárali rozmer Ruska v európskom kontexte.
Pred Zimným palácom
Kým na Palácovom námestí pred Zimným palácom odhŕňali ešte pred pár dňami tu už v tradične sa pretiahnuvšej zime pluhy prístupy k bránam Ermitáže do sucha, spod klenby Hlavného štábu človeka priam ťahá na najspontánnejšiu časť mesta - Nevský prospekt. Predtým ešte pohľad zavadí o dominantu na námestí - Alexandrovský stĺp. Z granitového monolitu so strážnym anjelom a krížom, pevnosťou svojej šesťtonovej hmotnosti zvýrazňuje mohutnosť a zároveň i krehkosť piety víťazstva nad Napoleonom. Je to jedna zo stoviek nenapodobiteľných historických, architektonických a umeleckých dominánt mesta, ktoré vďačí za to, aké zostalo dodnes, najmä talianskym a francúzskym architektom - Benuovi, Trezinimu, Rossimu, Rastrellimu, Monferranovi.
A Alexandrovský stĺp? Na obdobie, keď ho odhalili – 30. augusta 1834 – to bola udalosť hodná ešte i dnes zápisu do Guinnessovej knihy. Realizovať zámer architekta Augusta Monferrana totiž nebolo jednoduché. Ťažkú ozrutu opracovávali priamo na mieste, kde stĺp stojí dodnes. Stĺp vyzdvihlo s pomocou 60-tich rozličných zdvíhacích mechanizmov vyše 2000 vojakov a 400 robotníkov až po takmer trojhodinovej lopote. Vliekli ho sem najskôr po súši, potom po Neve na troch spojených koráboch až od severného brehu Fínskeho zálivu. Dnes je Alexandrovský stĺp spomedzi monumentov podobného typu jedinečný na svete: žiadne základy, žiadne upevnenie, ukotvenie. Stojí si „iba tak“, postavený a vyzdvihnutý na podstavci na obdiv stáročí. A anjel vo výške 47,5 metra bdie, zmiju drží stále tuho pod krížom. Nevraviac o tom, že architektonicky i významovo mimoriadne harmonizuje s jemnou zeleňou fasád Zimného paláca.
Génius na cárskom tróne
Peter I., ktorému dala história právom prívlastok Veľký, sa nestránil priučiť sa tak od prostorekých ruských dedinských mužikov, ako aj v utajení počas návštevy holandského kráľovského dvora, keď si odskočil do dokov, aby sa naučil majstrovstvu stavby lodí. Nie div, že to bol sám cár, ktorý v novembri 1730 s oduševnením vítal prvú holandskú obchodnú loď vo vodách Fínskeho zálivu. Sám ju na člne odprevadil zo zálivu po Neve k spomínanému pamätnému drevenému domčeku. A až v ňom, počas hodovania pri vodke a mnohých gurmánskych lahôdkach, sa holandskí kupci dozvedeli, že ten šikovný „bootsman“ nie je nik iný ako Peter I. Na znak veľkej chvíle im cár odpustil clo, a tak sa prvý tovar - španielske víno a soľ - dostali na breh už rozrastajúcej sa pevnosti bez dovoznej prirážky.
Peter Veľký zasial v budúcom hlavnom meste ruského impéria veľa výnimočného, najmä však vzťah, emócie a tradície, ktoré Petrohradčania napriek mnohým historickým príkoriam velebia dodnes. Nie div, že cárovná Katarína II., počas vlády ktorej nadobúdala v Petrohrade stále väčšiu váhu vzdelanosť, tvorivosť a vzťah k hodnotám, dala vystavať Petrovi nádherný pamätník.
ĽUDO POMICHAL
FOTO - AUTOR