Takmer každý kút Slovenska je popretkávaný povesťami o boji dobra a zla. Nielen hrady a zámky majú svojich duchov, biele panie, ale s nadprirodzenými bytosťami sú spojené aj zrúcaniny, rokliny, priepasti…
Hovoriť a písať o láske je veľmi ťažké. Toľkokrát opísané sa len ťažko znovu opisuje. V láske hľadáme skôr to krajšie. Jednoducho, je to mocná čarodejnica a len tí najsilnejší sa jej dokážu brániť. No zväčša neúspešne.
Pre lásku pochovaný rytier
Bolo to v októbri a písal sa rok 1288. Na hrade Čabraď (neďaleko Krupiny) bývala krásna Katarína, konkubína Ladislava IV. Kumánskeho. V Kataríninej blízkosti sa nápadne často objavoval rytier Derža z rodu Hontovcov, ktorého korene siahali až do Svätoplukovej ríše. Ani jeden nedokázal láske rozkázať a milencov už zakrátko opantala svojou silou. Keď Katarínu navštevoval kráľ Ladislav IV., rytier sa ukrýval v jej komnate do veľkej truhlice. Katarínina slúžka však prezradila kráľovi úkryt milenca a ten konal veľmi rázne. Nechal truhlicu vyniesť z komnaty a zakopať do zeme. Rytier sa zachoval skutočne rytiersky. Keď ho pochovávali, mlčky prijal svoj údel a tak zachránil aj česť milovanej Kataríny.
Eliškin prízrak
Smútok v srdci nosí aj duch Elišky Elvényovej. Bola to dcéra kastelána Smolenického hradu na úpätí Veterníka. Hore na Veterníku sa nachádza plochá skala v tvare snopu zarastená trávou. Keď je mesiac v splne, prilietajú na skalu čierne havrany. Keď zavládne ticho, kŕdeľ vzlietne a spoza nich sa objavuje prízrak smutnej Elišky.
Pomaly sa priblíži ku kameňu, trikrát hlboko vzdychne pričom vždy pokrčí ramenami. Jej smútok je vraj tak viditeľný, že ten, kto ju zbadá, sa rozplače za ňu. Eliška takto smúti za svojim snúbencom, kuruckým plukovníkom Ladislavom Ocskayom, ktorého za zradu popravili v Nových Zámkoch na rozkaz Františka Rákoczyho.
(jmp