SME
Sobota, 19. september, 2020 | Meniny má KonštantínKrížovkyKrížovky

Helsinki – stopa minulosti Ruska a Fínska

Hlavné mesto Fínska a administratívne centrum provincie Uusimaa leží na brehu Baltského mora, pri Fínskom zálive. Mesto je postavené na malom skalnatom polostrove Estnes, ktorý je obklopený mnohými menšími ostrovčekmi. Priemerná nadmorská výška mesta ...

Hlavné mesto Fínska a administratívne centrum provincie Uusimaa leží na brehu Baltského mora, pri Fínskom zálive. Mesto je postavené na malom skalnatom polostrove Estnes, ktorý je obklopený mnohými menšími ostrovčekmi. Priemerná nadmorská výška mesta je 20 metrov nad morom, najnižší bod mesta má 0 m. n. m. a najvyšší 62 m. n. m. Ešte v 18. storočí malo mesto len 3000 obyvateľov. V roku 1900 takmer 100 000 a dnes dosahuje počet 532 000 obyvateľov.

Názov a symbol mesta

Meno Helsinki bolo odvodené od vodopádu Helsinge, v blízkosti ktorého bolo mesto vybudované. Z toho vznikol pôvodný švédsky názov mesta Helsingfors. Fors znamená po švédsky vodopád. V erbe mesta je zlatá koruna na modrom podklade, prevzatá zo švédskeho štátneho znaku. Pripomína švédskeho kráľa ako zakladateľa mesta. Vikinská loď umiestnená pod korunou zdôrazňuje postavenie Helsínk ako námorného prístavu.

Skryť Vypnúť reklamu

Za oficiálny dátum vzniku Helsínk sa považuje rok 1550, keď dal švédsky kráľ Gustav I. Vasa príkaz na založenie prístavného mesta. To malo konkurovať dobre prosperujúcemu hanzovému Tallinnu na druhej strane Fínskeho zálivu, a malo kontrolovať jeho obchod s Ruskom. Krátko po založení získali Helsinki mestské práva.

Neskôr sa ukázalo, že pôvodne vytýčená poloha je nevýhodná pri obchodných stykoch, a tak mesto presunuli päť kilometrov južnejšie na skalnatý polostrov Estnes (Vironhiemi), aby bolo bližšie k moru. Stavba sa začala podľa projektu Andersa Thorstena v barokovom slohu (1641), no drevené mesto čoskoro vyhorelo (1657).

V 18. storočí mesto vyplienila švédska armáda a krátko na to ho z mora dobyl cár Peter Veľký. Po obnovení poriadku ho ruská armáda opäť zničila. Švédi sa snažili udržať Fínsko čo najdlhšie pod svojou kontrolou, no v roku 1809 mesto a krajinu opäť dobyli a ruský cár vydal pre Fínsko dekrét závislého veľkokniežatstva a Helsinki sa stali hlavným mestom namiesto Turku. V tom čase bola vytvorená prvá fínska vláda.

Skryť Vypnúť reklamu

V priebehu 19. storočia sa obchodné spojenie medzi Ruskom a Fínskom upevňovalo, k čomu prispela aj železnica postavená medzi Petrohradom a Helsinkami.

Začiatkom roku 1918 dostalo Fínsko od Ruska možnosť odtrhnúť sa a Helsinki sa tak stali aj hlavným mestom samostatnej krajiny.

Počas druhej svetovej vojny, v ktorej bolo Fínsko na strane fašistického Nemecka, bolo mesto značne zničené bombardovaním. Po vojne vyhlásilo neutralitu a vďaka tomu sa stali Hesinki dejiskom mnohých udalostí na obranu mieru. Krátko po vojne sa tu konali aj XV. letné olympijské hry (1952), na ktorých sa stal ústrednou postavou vtedajší reprezentant Československa Emil Zátopek.

Zaujímavosti mesta

Medzi najzaujímavejšie miesta patrí prístav a jeho trh Kauppatori, na konci ktorého stojí prezidentský palác, predtým sídlo cárov. Uspenská grécko-katolícka katedrála dominuje dolnému mestu nad trhom.

Skryť Vypnúť reklamu

Ďalšou dominantou mesta je biela luteránska katedrála Tuomiokirkko, ktorá sa týči nad Senátskym námestím. Uprostred námestia je socha obľúbeného cára Alexandra II., ktorý je ukážkou dobrých vzťahov medzi Fínskom a Ruskom.

Ak sa vyberiete na sever po ulici Mannerheimintie, ktorá sa začína neďaleko hlavnej pošty sochou jazdca Mannerheima, uvidíte mnoho zaujímavých budov. Po ľavej strane sa ako prvý objaví fínsky parlament. Táto mohutná stĺpovitá budova bola postavená v rokoch 1927–1931. Ak zahnete za parlamentom doľava, o pár minút objavíte nenápadné Tempeliakiokirko. Je to skalný chrám, ktorého skvelú akustiku využívajú umelci na koncerty vážnej hudby. Ak sa vrátite na pôvodnú cestu a budete pokračovať po ulici Mannerheimitie, nemôžete obísť známu halu Finlandia, ktorá bola dejiskom svetových kongresov a konferencií. Vytvoril ju známy architekt Alvar Aalto.

Skryť Vypnúť reklamu

Kúsok od nej stojí štátna opera a potom to je už len pár metrov k nádhernému a zmodernizovanému olympijskému komplexu.

Olympijský štadión

Ako vstupná brána pôsobia v blízkom parku sochy dvoch fenomenálnych vytrvalcov Lase Viréna a Paava Nurmiho. Štadión je verejnosti voľne prístupný, priamo v areáli, asi tri metre od tartanovej bežeckej dráhy je kaviareň. V zadnej časti areálu sa nachádza fínske olympijské múzeum, v ktorom nájdete mnoho cenných exponátov bohatej fínskej športovej histórie.

Nad celým komplexom sa týči 72 metrov vysoká veža, postavená v roku 1983 na počesť fínskeho oštepára Järvinena, ktorý dosiahol na domácej pôde počas prvých MS svetový rekord rovnakej dĺžky. Na vežu sa dá dostať výťahom a je z nej nádherný pohľad na celé mesto.

Skryť Vypnúť reklamu

More

Napriek severnej zemepisnej šírke nájdete v Helsinkách krásne pláže, ktoré sú v lete za stálejšieho počasia plné. Fíni s obľubou vyhlasujú, že ak sa príroda umúdri a dopraje im počas leta niekoľkotýždňové slnečné počasie, nemajú dôvod cestovať za oddychom na juh. More majú vraj krajšie ako ktokoľvek iný. Teplota vody dosahuje na prelome júla a augusta aj 20 °C.

A ak zatúžite spoznať Helsinki z mora, zamierte do prístavu hneď oproti prezidentskému palácu. Takmer každú polhodinu odtiaľ vyráža niekoľko lodných spoločností na pravidelné okružné jazdy.

IVAN JANKO

(Pripravené v spolupráci s CK BUBO.

Viac informácií na www.bubo.sk.)

FOTO - ARCHÍV

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Cestovanie

Inzercia - Tlačové správy

  1. Blíži sa nová kríza, ktorej následky môžu byť omnoho väčšie
  2. Sedemnásť slovenských hotelov na septembrový last minute výlet
  3. Nadšenci behu darovali košickej ZOO viac ako 2000 EUR
  4. Investície s fixným ročným výnosom od 6 % až do 8,25 %
  5. Premení klimatická kríza Liptov na Podunajskú nížinu?
  6. Home (ale aj) Office
  7. Čo ste nevedeli o jedle v Bratislave? Príbehy reštaurácií
  8. Korenie sexuálneho života po päťdesiatke. Tieto tipy vyskúšajte
  9. Užite si čarovnú jeseň na horách: Tipy na výlety pre celú rodinu
  10. Školský rozvrh s kalendárom prázdnin v denníku SME
  1. Foreigners will be centre stage in Bratislava for the whole week
  2. Poznanie
  3. Lákajú vás benefity poisťovní? Pri zmene si všímajte podmienky
  4. Sedemnásť slovenských hotelov na septembrový last minute výlet
  5. Osud našich riek máme vo svojich rukách, nenechajme to plávať
  6. Nadšenci behu darovali košickej ZOO viac ako 2000 EUR
  7. Pomohli sme tým, ktorí pomáhali
  8. Cenovo dostupná autokamera Mio a pritom sa skvelými funkciami
  9. Nová služba v Prešove – celoročný bezplatný zber elektroodpadu
  10. Prečo sa kanalizácia v našich mestách upcháva, keď prší?
  1. Čo ste nevedeli o jedle v Bratislave? Príbehy reštaurácií 29 140
  2. Blíži sa nová kríza, ktorej následky môžu byť omnoho väčšie 25 100
  3. Korenie sexuálneho života po päťdesiatke. Tieto tipy vyskúšajte 21 369
  4. Užite si čarovnú jeseň na horách: Tipy na výlety pre celú rodinu 14 614
  5. Unikátny zážitok na Muránskej planine. Uvíta vás tisícka sysľov 12 983
  6. 5 digitálnych vychytávok, ktoré vám uľahčia štúdium 11 478
  7. Zažite liečivú silu minerálnych vôd. Obľubovali ich aj králi 10 048
  8. Fantastická pomôcka pre deti – zábavný a náučný pracovný zošit 10 035
  9. Školský rozvrh s kalendárom prázdnin v denníku SME 9 817
  10. Edícia autorov denníka SME: Malá kniha o zvieratách 3 8 246
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu