FOTO - AUTORKA
Doprava po vode je nielen ekologická, ale aj rýchlejšia a lacnejšia. Na druhú stranu sa cestujúci prepraví za pár minút za štyri koruny. Kompa prevezie aj bicykel, káru či babetu. Autom sa dá do susednej obce dostať iba cez najbližší most, ktorý cestu predĺži o pätnásť kilometrov. Plavidlo vozí turistov a skracuje cestu aj do zamestnania. Chodí presne podľa cestovného poriadku. „Kompa na Hrone je stará vyše sto rokov,“ hovorí Dominik Tuhý, rodák z obce, ktorý píše a uverejňuje historické príbehy z regiónu. Ako dieťa chodil s rodičmi do Nového Tekova obrábať pôdu. Pamätá si kompu, ktorá prevážala konské povozy, neskôr traktory s vlečkami. Keď sa rozvinula cestná doprava, nákladnú kompu nahradila drevená loďka s veslami. Tú poslala do histórie súčasná oceľová, ktorá je proti potopeniu zabezpečná dvoma vzduchovými vankúšmi a natiahnutá na lano. Na jedenkrát prevezie osem ľudí.
„Celú zimu nám na vode robilo spoločnosť 44 labutí. Podľa označenia boli z Poľska, Maďarska i Slovenska. Vedeli sa spolu dohovoriť, a pritom nepotrebovali kompas,“ zažartoval pltník Pavel Palata. Ocenil miestne družstvo, ktoré na ich kŕmenie venovalo tri metráky obilia. Aj pasažieri im nosili kukuricu či suchý chlieb. Keď má pltník voľnú chvíľku, začne listovať v knihách. V najbližších dňoch musí zložiť odborné skúšky vodiča malého plavidla.
Na kompe sa vystriedalo niekoľko prievozcov. Jeden sa dokonca utopil. Najdlhšie si tam odkrútila Erža Bednáriková, ktorá vstúpila do histórie ako superpltníčka. Práca bola tridsať rokov jej výsadou, iba keď bola chorá, zaskakoval ju jej manžel. Život pltníkom sťažujú alkoholom potúžení cestujúci. Nejeden z nich sa už v Hrone aj vykúpal.
Dominik Tuhý zachytil na papier príbeh starej tety, v miestnom nárečí ťotky, ktorá milovala tekovskú pálenku zo stromových jahôd - moruší. Dopriala si jej aj pri obrábaní poľa na druhom brehu rieky. Na plavbe späť do Starého Tekova padla do vody aj s batohom a hrabľami. Keď sa prebrala, pltníka sa nepýtala, kde má batoh a náradie, ale kde má jahodovicu.
„Prevádzka, oprava a údržba plavidla stojí obec 40 - 50-tisíc korún ročne. Tekovčania by si však nevedeli predstaviť, že by kompa na Hrone nebola. Na druhú stranu chodia obrábať pozemky, navštevovať rodinu, posedieť si do novotekovského ranča alebo na športové podujatia. Kompa má v Starom Tekove silnú tradíciu,“ povedal jeho starosta Jozef Marčok.
JANA BEŇOVÁ
