Kostolík v Kopčanoch predstavuje pre fotografa jasnú výzvu k náladovo ladenej krajinárskej fotografii. V každom prípade jeho poloha ponúka možnosť využitia rôznych efektových filtrov. Kostolík som fotil v skorých popoludňajších hodinách a neodolal som pokušeniu vyskúšať na ňom efekt „zapadajúceho slnka“. (ľv)
má úzke prepojenie na Veľkomoravskú ríšu a aj jej zánik.
Veľká Morava a Kopčany
V blízkosti moravskej obce Mikulčice, na mieste nazývanom Na valách, archeológovia od roku 1954 postupne odkryli slovanské blatné hradisko. Pôvodne ho chránili ramená rieky Moravy. Jeho vznik sa datuje do 6. storočia. O dvesto rokov neskôr sa rozrástlo na bohaté mesto, ktoré bolo moravským ústredím Veľkomoravskej ríše. Odkryli tu desať kostolov, z ktorých polovica stála v areáli kniežacej akropoly. Celý areál aj so svojimi „predmestiami“ zabral 200 hektárov. Po rozpade Veľkej Moravy hradisko žilo svojím pomaly utíchajúcim životom až do 11. storočia. Potom už jeho stavby zavial prach a hlina.
Kopčany boli východnou perifériou tohto sídla veľmožov mojmírovského klanu. A v ich katastri, v poli medzi západnou časťou obce a diaľnicou smerom na Brno, sa zachoval kostolík, ktorý sa dočkal archeologického prieskumu až v rokoch 1994 - 2000. Archeológom sa nepodarilo presne datovať vznik stavby, ale podľa konštrukčných detailov, jednoduchej chrámovej lode a svätyne, pôvodných okien predrománskeho typu, stavba poukazuje na svoju spriaznenosť s kostolmi stavanými v strednej a západnej Európe medzi 8. až 11. storočím. V polovici 13. storočia sa kostolíka dotkli úpravy gotického charakteru a pravdepodobne posledným výraznejším staviteľským zásahom bola úprava galérie niekedy v 18. storočí. Veľmi zaujímavé je, že do hrobov, nachádzajúcich sa v kostolíku, sa pochovávalo od 11. do 18. storočia. Odkrytých bolo viac ako 70 hrobov. Na rozdiel od materských Mikulčíc, tunajšie sídlisko, ktorého súčasťou bol kostolík, obyvatelia opustili až niekedy v 16., možno v 17. storočí.
Margita Antiochijská
Nie je známe, kedy sa patrónka kostolíka Margita narodila a nie je ani známe, kedy presne zomrela. Podľa legendy bola dcérou pohanského kňaza z biblickej Antiochie (dnes je to turecká Antakya). Ako mladej a krásnej jej dvoril prefekt Olýbrius, pred ktorého láskou dala prednosť Bohu. Olýbriovi sa to nepáčilo, preto ju udal za jej kresťanské vierovyznanie, čím ju odsúdil na smrť. Skôr než ju kat pripravil o hlavu, podrobili ju precízne vypracovanej tortúre a ako rozprával svätý Theotimus, mimo plánu sa do mučenia zapojil aj sám diabol. Mučeníčku v podobe draka prehltol.
Pre turistov je kostolík, ktorý stojí v poli za dedinou, trochu od ruky, je však excelentnou zaujímavosťou.
ĽUBOŠ VODIČKA