Bratislava 1.apríla (TASR) - Dobudovanie diaľnice D1, spájajúcej Bratislavu a Košice cez Žilinu, v optimistickom ale reálnom termíne rokov 2010/2011 si ročne vyžiada financie v objeme približne 25 miliárd Sk.
Ak by štát neprikročil k využitiu iných ako rozpočtových zdrojov, tak pri súčasnom tempe financovania diaľnic, v ročnom objeme 8,5 - 10 miliárd Sk, možno predpokladať ukončenie D1 až o 20 rokov, uviedol minister dopravy, pôšt a telekomunikácií (MDPT) SR Pavol Prokopovič.
K naplneniu stanoveného cieľa môžu prispieť okrem štátneho rozpočtu sumou približne 15 miliárd Sk aj neštátne zdroje. Aktualizácia nového projektu výstavby diaľnic a rýchlostných ciest na roky 2003 - 2006, ktorú dnes Porada ekonomických ministrov (PEM) vlády SR odporučila kabinetu schváliť, totiž predpokladá využiť na výstavbu diaľnic i súkromný kapitál.
MDPT sa v súčasnosti rokuje s dvoma veľkými investičnými skupinami z Talianska a Francúzska. Už 7. apríla navštívi SR v predmetnej záležitosti taliansky minister dopravy.
Do konca tohto roka pripraví ministerstvo dopravy podmienky pre vypísanie tendra na dodávateľa uvedených služieb, pričom v priebehu budúceho roka možno počítať už s praktickou realizáciou jednotlivých infraštruktúrnych projektov.
Financovanie diaľnic cez súkromný kapitál nie je podľa ministra financií Ivana Mikloša bezrizikové. Fiškálny dopad nemožno podľa jeho slov vylúčiť. Čím viac prostriedkov však bude môcť SR splatiť investorovi z diaľničného mýta, a nie zo štátneho rozpočtu, tým bude negatívny dopad menší.
Okrem súkromných investícií môže Slovensko v budúcnosti rátať na výstavbu diaľnic aj s príspevkami z kohézneho (napríklad na diaľničný úsek Mengusovce-Jánovce) a štrukturálnych fondov Európskej únie.
Aktualizácia nového projektu výstavby diaľnic a rýchlostných ciest definuje ako jednoznačnú prioritu severný diaľničný ťah. Zároveň upresňuje termíny odovzdania jednotlivých stavieb do užívania. Už v tomto roku bude podľa P. Prokopoviča odovzdaný motoristom tunel Branisko a príjazdové komunikácie. V budúcom roku potom diaľnica Ladce-Sverepec, neskôr i Sverepec-Považská Bystrica.