O stred Európy sa bili viacerí, dnes je tam prázdno

FOTO SME – JÁN KROŠLÁK

KREMNICKÉ BANE – Kostol sv. Jána pri Kremnických Baniach sa považuje za geografický stred Európy. Pravdaže symbolický, lebo podobné stredy Európy majú aj ďalšie okolité štáty. Odborníci z oblasti geografie tvrdia, že neexistujú jednoznačné kritériá, na základe ktorých by bolo možné skutočný stred Európy určiť. Napriek tomu je každý z európskych „stredov“ turisticky veľmi atraktívny.

Aj o využitie slovenského stredu Európy bol veľký záujem. Ani jeden z veľkých projektov sa však nerealizoval. V strede Európy je ticho, iba sem-tam sa tu zastavia niektorí z okolidúcich turistov. Kostolík spravuje rehoľa kapucínov, ktorá má v blízkosti vystavaný nový moderný kláštor. Ak chcete nahliadnuť do kostola, ktorého počiatky siahajú do 13. storočia, musíte zazvoniť v blízkom kláštore. Rehoľníci vás ním ochotne prevedú.

Projekty oživenia stredu Európy sa neuskutočnili a mnohí ľudia si to pochvaľujú. Podľa nich by mohla veľkorysá výstavba charakter miesta narušiť. O teritórium mali záujem napríklad špičky HZDS či matičiari. HZDS a národné strany tu organizujú vatry zvrchovanosti a zimné posolstvá zo stredu Európy, matičiari tu chceli mať dokonca impozantný park zahraničných Slovákov. Trocha paradoxne tu malo vzniknúť akési pietne miesto Slovákov. Paradoxne preto, lebo ide o územie osídlené v minulosti predovšetkým karpatskými Nemcami. Aj prvú románsku kaplnku – predchodkyňu dnešného Kostola sv. Jána, začali stavať nemeckí prisťahovalci. Nemeckí rodáci podstatnou mierou prispeli aj na poslednú rekonštrukciu kostola. Okrem parku neuspeli ani ďalšie projekty – vybudovať tu Templum Europae – Chrám Európy, európsku dedinu či Slovenské centrum európskej integrácie. Proti myšlienke Chrámu Európy sa postavila predovšetkým cirkev.

Ako nám povedal starosta Kremnických Baní Ján Privitzer, projektovú dokumentáciu územia má obec z veľkej časti hotovú, problémom sú financie. Z obecného rozpočtu nie je možné hradiť projekty revitalizácie a rozvoja cestovného ruchu, sú preto otvorení akejkoľvek zaujímavej iniciatíve. Ako dodal, projekty niekedy stroskotávali nielen na nedostatku peňazí, ale aj na legislatívnych prekážkach. Napríklad park Slovákov počítal s vysadením rastlín, typických pre krajinu, kde sa zahraniční Slováci usadili. Dovoz cudzokrajných rastlín však zákon obmedzuje. KVETA FAJČÍKOVÁ