
V Banskej Bystrici majú dva autobusy bez schodov. FOTO SME – JÁN KROŠLÁK
BRATISLAVA – Všetky autobusy premávajúce v Európskej únii musia mať buď znížený podvozok, alebo rampu či iné zdvíhacie zariadenie, ktoré umožní cestovanie aj imobilným ľuďom. Po vstupe do únie sa novej smernici musí prispôsobiť i Slovensko.
Mestá by postupne mali dobudovať aj ostrovčeky na zastávkach, ktoré zaručia ľahký nástup do vozidla s nízkym podvozkom. „Je to obrovské víťazstvo, ktoré je užitočné nielen pre telesne postihnutých ľudí, ale aj pre starších cestujúcich, ženy s deťmi, ľudí, ktorí cestujú s ťažkou batožinou,“ povedal Yannis Vardakastanis, prezident Európskeho fóra zdravotne postihnutých ľudí. Európske fórum vyzvalo štáty, aby čo najrýchlejšie prispôsobili smernici svoju legislatívu.
Slovensko zatiaľ neodpovedalo. Dopravné podniky pri preprave na imobilných zabúdajú. Presnejšie – tvrdia, že nemajú peniaze. Aká je situácia v niektorých mestách?
„Minulý rok sme kúpili 12 vozidiel,“ hovorí Bronislav Weigl z bratislavského Dopravného podniku. Ani jedno z nich však nebolo nízkopodlažné, tie sú totiž drahé. „Za cenu jedného nízkopodlažného autobusu kúpime dva normálne,“ hovorí Weigl.
V Bratislave aspoň na Kramáre
Bežný autobus stojí asi štyri milióny, nízkopodlažný okolo 10 miliónov. Nízkopodlažný trolejbus má cenu približne 13 miliónov a električka až 50 miliónov. Tento rok však Dopravný podnik predsa kúpi jeden nízkopodlažný autobus. Jazdiť bude na Kramáre, kde je kvôli nemocnici veľký pohyb starých a chorých ľudí. S pravidelnou premávkou autobusov s nízkou podlahou Dopravný podnik neuvažuje, hoci ako povedal Weigl, požiadavka je. Niektoré mestské časti už žiadali takýto autobus, pretože v nich žije pomerne veľa starých ľudí, ktorým by sa uľahčilo nastupovanie. Dopravný podnik zabezpečil zatiaľ pre mestskú časť Lamač autobus, ktorý má o jeden schod menej, teda dva schody.
Autobus s plošinou a jeden nízkopodlažný autobus vozia každý deň telesne postihnuté deti, ktoré chodia do školy na Mokrohájskej ulici.
V Košiciach majú mikrobusy
Telesne postihnuté deti vozia v Košiciach do a zo školy v Domove sociálnych služieb dva autobusy. Po meste premáva aj pravidelná linka číslo 60, ktorá dvakrát denne vozí postihnutých zo sídliska Nad jazerom, kde je bytovka pre vozičkárov, okolo Šoltésovej ulice, kde je druhá takáto bytovka, až do centra, k Detskému klubu telesne postihnutých. Túto linku však onedlho zrušia – autobus jazdil prázdny, najviac s ôsmimi cestujúcimi.
Dopravný podnik má asi 20 nízkopodlažných autobusov a uvažuje o tom, že by ich postupne zaradil do premávky na jednotlivých linkách a vyznačil ich v cestovnom poriadku.
Telesne postihnutí Košičania však majú možnosť dopravovať sa po meste. „Z príspevku z PHARE sme kúpili štyri mikrobusy, prevádzkujeme ich z našich zdrojov, peňazí nadácií a sponzorov. Fungujú ako 24-hodinová taxislužba. Kto ich potrebuje, zavolá a mikrobus do dvadsiatich až tridsiatich minút príde,“ hovorí Anton Benča, riaditeľ Košickej organizácie vozičkárov – Nezávislý život. Tá mikrobusy kúpila a prevádzkuje ich od roku 1998. Ročná prevádzka stojí jeden a pol milióna, cestujúci za odvoz platia, za kilometer 20 korún.
V Žiline len zvukové znamenia
Žilinský dopravný podnik myslí najmä na nevidiacich a slabozrakých. Každú zastávku hlási zvukové hlásenie. Od roku 1996 sú autobusy a trolejbusy ozvučené nielen zvnútra, ale asi štvrtina aj zvonku. Do špeciálnych plošín v autobusoch sa zatiaľ investovať nechystajú. Zdravotne ťažko postihnutí cestujú zadarmo, niektorí i so sprievodcom.
V Nitre každý deň
Autobus so zdvižnou plošinou premáva po Nitre denne od 5.20 do 22.30. Na pätnásťkilometrovej trase od sídliska Chrenová cez centrum mesta a Klokočinu, stojí pri špeciálnych školách a zariadeniach pre vozičkárov. Stál 10,5 milióna korún, polovicou sumy prispelo mesto.
Dva autobusy v Bystrici
Dva nové špeciálne upravené autobusy premávajú v Banskej Bystrici od januára minulého roku. Autobusy nemajú schody – na zastávke celý autobus hydraulicky klesne tak, že vozičkári alebo matky s kočíkmi môžu z obrubníka nastúpiť. Vodič však môže sklopiť aj rampu až na chodník. Špeciálne upravený autobus, ktorý je pre hlasové oznamovanie staníc výhodou aj pre nevidiacich, môžu využívať i ostatní cestujúci. Prevádzkovať autobus iba pre postihnutých ľudí by sa neoplatilo. Autobusy kúpilo mesto za asi 16 miliónov korún zo štátnej dotácie na rozvoj mestskej hromadnej dopravy. (haj, mar, aha bej, wm)