Bol kráľom sveta. Nápis v starovekom klinovom písme na vybrúsenom kameni pripomína, že pred viac než 2500 rokmi bola Perzská ríša svetovou veľmocou. Čiernozelený 9,9 kilogramu vážiaci kameň popisujúci úlohu Dária Veľkého pri rozšírení Perzskej ríše na hranice starovekého sveta na troch kontinentoch, je jedným zo 180 artefaktov predstavovaných na prvej významnejšej putovnej výstave pokladov perzského umenia na Západe od islamskej revolúcie v Iráne v roku 1979.
Expozícia s názvom 7000 rokov perzského umenia vo švajčiarskom Bazileji obsahuje najmä exponáty zapožičané z Iránskeho národného múzea v Teheráne. Výstava predstavuje artefakty od prehistorického hrnčiarstva až po prepracované bronzové a ozdobné zlaté a strieborné predmety z kráľovských pokladov pochádzajúcich zo storočí predchádzajúcich arabskému dobytiu tohto územia v roku 651. Niektoré nálezy boli objavené len nedávno.
Riaditeľ Iránskeho národného múzea Muhammad Reza Kárgar vyslovil nádej, že táto výstava pomôže podporiť mier, priateľstvo a dialóg medzi civilizáciami. Vo vyhlásení nebol žiadny odkaz na označenie Iránu za jednu z krajín tzv. osi zla.
Najstarším exponátom je drobná hlinená figúrka ženy držiacej dieťa, ktorá je datovaná na koniec 7. storočia pred Kristom. Menej než 2,5 centimetra vysoká a pozorovateľná len pomocou lupy je jednou z viacerých ženských sôch starovekého kultu plodnosti.
Výtvory hrnčiarstva pomaľované typickými geometrickými vzormi a zvieratami boli hlavnou formou umenia starovekého Iránu. Ďalšou perlou výstavy je impozantný honosný rad tzv. luristánskych bronzových predmetov, vrátane ceremoniálnych sekier a častí úzd pre kone vyrobených kovotepcami v 1. storočí p. n. l.
Perzské umenie zažilo rozkvet najmä počas vlády Kýrosa Veľkého, ktorý založil v roku 550 p. n. l. spojením rôznych kmeňov dynastiu Achajmenovcov. Vytvoril impérium, ktoré sa za Dária, asi o sto rokov neskôr, rozkladalo od Dunaja po Níl a aj na indickom subkontinente.
Fragmenty veľkolepých vápencových reliéfov odhalili v starovekom meste Perzepolis. Zobrazujú nosičov darov od asi 23 podrobených národov Dáriovho impéria.
Obrovský archív, ktorý obsahuje desiatky tisícov hlinených tabuliek, predovšetkým účtov, hovorí o obrovskej starovekej ríši.
Exponáty z obdobia Partov a Sasánovcov zahŕňajú aj kamenný reliéf Herkula, hrdinu gréckej mytológie, ktorý bol známy svojou ohromnou silou. Alexander, ktorý dostal Perzskú ríšu pod silný grécky kultúrny vplyv, je známy tým, že ho uctieval. Za sasánovských kráľov, ktorí bojovali s Rimanmi, Arabmi a Húnmi v snahe obnoviť imaperiálnu úlohu Perzie, nastal ďalší rozkvet umenia s výrobou nádherných šperkov a kovotepeckých prác zo zlata, striebra a bronzu.
Pozlátený strieborný tanier s rybami, kačicami a mýtickými postavami patrí k najkrajším exponátom. Svojich zástupcov tu majú aj prvotiny islamského umenia, ku ktorým patrí aj jemne iluminovaný rukopis Koránu na pergamene a strieborné taniere, keramika a džbány zo skla.
V bazilejskom Antickom múzeu bude expozícia vystavená až do 29. júna. (čtk)