V obidvoch svätých mestách sa už v minulosti odohrali potýčky medzi väčšinovými miestnymi šiítmi a bagdadskou vládou, ktorá patrí k sunnitskej menšine. Vo februári 1977 sa začal po protivládnych protestoch v mestách masový odsun šiítov z juhu Iraku do Iránu. Napriek tomu sem iránski šiíti ešte pred vypuknutím iracko-iránskej vojny v roku 1980 húfne prichádzali na púte.
Začiatkom marca 1991, pár dní po skončení vojny v Perzskom zálive, sa tu začali boje medzi vládou a šiítmi, ktoré si vyžiadali tisícky mŕtvych. Vojská Saddáma Husajna údajne použili aj chemické zbrane. Obidve mestá boli značne zničené. Známu mešitu v Karbale dala vláda okamžite opraviť a pre verejnosť ju otvorila už v septembri 1991, hoci ostatné časti mesta boli ešte v troskách.
V Karbale, ktorá leží na brehoch Eufratu asi 100 kilometrov južne od Bagdadu, žije asi pol milióna obyvateľov. V jeho blízkosti 10. októbra 680 zahynul s väčšinou svojho sprievodu tretí šiítsky imám Husajn, syn Alího, ktorý bol zaťom zakladateľa islamu proroka Mohameda. Na mieste jeho predpokladaného skonu postavili mauzóleum s Husajnovým hrobom, ktoré však bolo niekoľkokrát zničené. Dnes mauzóleum predstavuje významné centrum šiítskej teologickej vzdelanosti. V čase výročia Husajnovej smrti je Karbalá dejiskom smútočných slávností.
Druhým pútnickým miestom je Nadžaf, ktorý leží asi 175 kilometrov južne od Bagdadu na jednom z ramien Eufratu. V meste s asi pol miliónom ľudí je mešita s charakteristickými štíhlymi minaretmi a hrobom imáma Alího. Od 19. storočia sa tu vďaka prílevu iránskych náboženských odborníkov začalo budovať stredisko výučby šiítskeho islamu, spojené s vydávaním duchovnej literatúry. Nachádza sa tu aj najväčší cintorín na svete, kde bolo od 10. storočia údajne pochovaných asi 20 miliónov ľudí.
Iránsky ajatolláh Chomejní strávil v exile v Nadžafe štrnásť rokov. V roku 1999 v tomto meste zavraždili vysokého duchovného ajatolláha Muhammada Sadra a jeho dvoch synov. (čtk)