Na našej individuálnej rodinnej púti s karavanom za historickým poznaním po Jordánsku a Sýrii sme sa ich snažili spoznať. Väčšina z nich sa nachádzala pri hlavných turistických trasách. Tie, ktoré sme nechali na záver, ležia mimo, v náročnejšom teréne.
Simeonova pevnosť
Cestou z Damasku a púštneho mesta Palmýry sme prišli k večeru do dvojmiliónového sýrskeho mesta Allepa. Za parkovisko pre náš karavan nám poslúžilo voľné priestranstvo pred archeologickým múzeom. Naproti, v informačnom turistickom centre, nám ráno vysvetlili, kde sa nachádza bazilika sv. Simeona. Neveľká, len 60 kilometrová vzdialenosť na severozápad k tureckej hranici nebola problematická. No úzka nekvalitná cesta hornatým a skalnatým zabudnutým krajom v horúčave (hoci bol koniec októbra), nebola najpríjemnejšia. Baziliku na kopci čiastočne zakrývajú zelené kríky a skupinové porasty pínií. Súčasťou komplexu je parkovisko, poskytujúce priestor aj pre autobusy, ktoré tu prichádzajú plné turistov z celého sveta. Meno dostala bazilika podľa sýrskeho pastiera Samána (Simeona), ktorý mal vo sne zjavenie a a jeho základe zmenil celý spôsob života. Stal sa mníchom a pustovníkom. Odobral sa sem, na toto pusté miesto, kde 40 rokov žil na 16 metrov vysokom a 2 metre širokom stĺpe. Ľudia zo širokého okolia sa o ňom dozvedeli a začali za ním prichádzať. Denne dvakrát kázal k zhromaždeným až do svojej smrti. Zomrel ako 72 ročný. V roku 459 cisár Zenon nariadil, aby na mieste, kde sa mních modlil, postavili katedrálu. Súčasťou projektu sa stal aj slávny stĺp. Štyri baziliky v tvare kríža otvorené do osemuholníka skrývali dom, v strede ktorého stal slávny stĺp. Po necelom polstoročí svojej existencie bola bazilika s časti zničená zemetrasením. Potom, čo v 10. storočí boli znovu postavené niektoré múry, začalo sa bazilike hovoriť Simeonova pevnosť. Hoci dokonalosť stavby je už minulosťou, zostáva aj naďalej majstrovskou ukážkou byzantského umenia. Vstupné do areálu pre jednu osobu je v prepočte okolo 400 Sk.
Jaskynný kostolík sv. Petra v Antiochii
Cesta s karavanom pomedzi kopce s olivovníkmi na sýrsko-tureckú hranicu nie je najkvalitnejšia. No z hranice do Antiochie, mesta spojeného s počiatkami kresťanstva, je lepšia. Mali sme šťastie. Odbočka k najvzácnejšej pamiatke z tohto obdobia, ku kostolíku sv. Petra, bola hneď z našej cesty, po ktorej sme prichádzali, vyznačená smerovkou. Peši sme sa vydali k skalným kopcom Staurin. Musíte sem prísť len v čase, kedy je chrám otvorený pre turistov. Vstupné je približne 130 Sk.
V samotnej Antiochii sa na svojich cestách stretávali a aj zdržiavali viacerí apoštoli ako sv. Barnabáš, sv. Pavol a sv. Peter. Miestne chrámy slúžili v tom čase prívržencom komunity nového náboženstva k zhromažďovaniu. Jeden z prvých kresťanských kostolíkov z tohto obdobia, kde sa stretávali apoštoli so svojimi stúpencami, je jaskynný kostolík sv. Petra. Tu sa navzájom medzi sebou začali po prvýkrát oslovovať slovom kresťan. Založenie cirkvi apoštolmi v tomto meste sa slávi každý rok 29. júna.
Kostolík sv. Petra je prírodná jaskyňa v západnom svahu hory Staurin (hora Kríža), východne predĺžená k hore Silpius. Tunel, ktorý bol v ranom období otvorený na druhú stranu, mal slúžiť ako úniková cesta. Úlomky mozaiky na dlažbe a stopy po maľbách na stenách a pravej strane oltára sa datujú do skorej histórie kresťanstva. Malá miestnosť, ktorú vytvorila kvapkajúca voda zo skaly hory, slúžila na krst a verilo sa, že je liekom proti nemociam. Na masívnom kamennom kresle sedel vraj aj sv. Peter.
Studňa sv. Pavla v meste Tarsus
Zaujímavou krajinou a po dobrej ceste smerom na západ cez Adanu sme sa dostali do neďalekého mesta Tarsus, rodiska apoštola sv. Pavla. Tu prežil aj detské roky a od svojho otca dostal prvé vzdelanie. Po ukončení vyššieho vzdelania v Jeruzaleme sa opäť na čas vrátil do rodného mesta. Pri dome, kde sa údajne narodil, je hlboká studňa. U miestnych kresťanov sa traduje, že voda z nej je liečivá.
Po ceste domov, cez oblasť Kapadocie, nás zaujali bohaté pamiatky z obdobia raného kresťanstva a Byzancie. Skalné mestá s chrámami, na stenách ktorých ešte aj dnes vidieť fresky, zobrazujúce život Krista a jeho učeníkov, sú dôkazom rozkvetu ale aj prenasledovania tunajších prvých kresťanov.
Odtiaľ nás už čakala dlhá cesta cez Grécko, domov.
Autor: archív Košický Korzár