Milan z Bratislavy pracuje v Nemecku ako programátor. Pri vybavovaní povolení ho najviac rozčuľovalo, že úradníci sami nevedeli, čo všetko potrebuje, a preháňali ho. „Slovenský konzulát v Mníchove je otvorený iba pár hodín doobeda, nemecké úrady sú síce otvorené dlhšie, ale pre pracujúceho človeka je to tiež veľmi nepraktické. Keby som hneď vedel, v akom poradí mám ten maratón absolvovať, ušetril by som si stres a čas.“
Milan má síce v Nemecku trvalý pobyt, ale veľkým problémom bolo nahlásiť na trvalý pobyt aj dcéru. „Proti našej vôli ju nahlásili k pobytu na Slovensku. Keďže žijeme tu, mohli by vzniknúť problémy - nemala by lekárske prehliadky, nenastúpila by do školy a mohla by sa o nás začať zaujímať sociálka.“
Problémom bola doteraz aj povinnosť vrátiť sa po určitom čase späť domov. „Mám víza na päť rokov, podľa nového zákona, ktorý platí od začiatku roku mám po piatich rokoch možnosť žiadať niederlassung - neobmedzené povolenie k pobytu,“ hovorí Milan. „Či ho dostanete, bude závisieť od úradníkov a od toho, ako sa človek integroval. Ja som vstúpil do dobrovoľného požiarneho zboru, robil som im web stránku.“
Kým Milan hovorí, že pri vybavovaní mal pocit, že úrady spolu komunikujú dlho, Zdena dokazuje, že je dobré, ak na úrady pritlačí aj firma. „V januári som absolvovala pohovor cez telefón, o dva dni ma prijali. Na víza som čakala štyri týždne, firma stále kontaktovala cudzinecký úrad, nech sa ponáhľajú. Po necelých piatich týždňoch som odcestovala.“
Iný problém mala Lucia, trikrát si našla prácu v nemeckých magazínoch ako novinárka. Víza nedostala: „Povedali mi, že cudzincov - novinárov nepotrebujú. Ak tu vraj chcem zostať, mám sa vydať za Nemca.“ (haj)