Zadratie ojničných ložísk v agregáte nášho karavanu - Avie v strede mesta, nás prinútilo vytvárať si hrôzostrašné scenáre na predčasné ukončenie cesty po Blízkom východe či "šťastný" návrat domov. Šikovnosť tunajších majstrov, vrátane zadováženia nových súčiastok nám umožnila na druhý deň popoludní už pokračovať do centra sýrskej púšte.
Veľká sýrska púšť je kamenitá a prašná planina. Okrem niekoľkých oáz, železnice a križovatky, pretínajúcej cestu do Bagdadu, narúšajú vodoprázdnu pustatinu len fosfátové bane a fabriky. Púšť sa tiahne od rieky Eufrat, prechádza do Iraku a na juhu do Jordánska. Jej centrom je oáza Palmýra, mesto paliem, alebo ako ju dodnes nazývajú domáci Tadmor, mesto datľlových stromov. Úsek z Damasku v dĺžke 270 kilometrov, horúcou neobývanou krajinou je najlepšie absolvovať zavčas rána.
Spev muezína z minaretu v oáze, kde sme strávili noc, nás zároveň vyzýval na pokračovanie. Bol to najkrajší úsek cesty po Sýrii, plný rannej romantiky a prebúdzajúceho sa skromného života. Po pár hodinách cesty (hoci bol už október) som bol donútený k oddychu. Odbočením z asfaltovej cesty po stopách koľají v piesku sa vzdialené obrysy paliem javili ako fatamorgána. Malá oáza, v ktorej skupinky putujúcich Arabov z Bagdadu varili a popíjali čaj na zemi, hostili sa dobrôtkami, pozývali nášho psíka aj nás k sebe. Voľne odpočívajúce ťavy medzi autami dotvárali obraz orientálnej siesty. Hodinový oddych nám, ale aj našej prehriatej Avii, len pomohol v ďalšej ceste. Rozsiahla oáza Palmýra už zďaleka na seba upozorňuje. Tu je srdce sýrskej púšte a centrum karavánového obchodu, ktoré zažilo najväčší rozkvet počas Rímskej ríše. Svedčia o tom záznamy už 2000 rokov pr. n. l. v asýrskych tabuľkách, nájdených v historickom meste Mari. Na kempovanie sme našli vzácny tieň pod stenami najzachovalejšieho a najkrajšieho z tunajších chrámov, Baalovho chrámu. Pohotoví domorodci nás skoro objavili a začali ponúkať ťavy. Tento "dopravný prostriedok", za 10 USD nám umožnil poprechádzať sa ulicami s priľahlou púšťou Tadmoru, tak ako jej pôvodným obyvateľom voľakedy.
Mesto v minulosti vždy prosperovalo, alebo upadalo, vďaka svojej polohe medzi civilizáciami na Východe a Západe. Prechádzala ním po mnoho rokov "Hodvábna cesta". Vozili sa tadiaľ perzské koberce, sklo, perly, slonovina a poskytovala karavánam ochranu a odpočinok. Dnes priťahuje už len turistov. Značnú časť mesta, rozloženého pôvodne na šiestich štvorcových kilometroch pochovali hlavne zemetrasenia a piesok. A práve najkrajšie pamiatky boli odkryté až začiatkom minulého storočia. Víťazný oblúk, kolonáda, divadlo, trhovisko, chrámy, kúpele a prameň Afqa, ktorý dodnes zásobuje vodou celú oázu, dávajú predstavu o prosperujúcom meste.
Najslávnejšou panovníčkou Palmýry bola kráľovná Zenóbia od roku 267. Nielenže bola krásna, podľa historikov krajšia ako Kleopatra, ale aj mimoriadne inteligentná. Na svojom dvore držala mnoho učencov, mala politické znalosti, bola výbornou rečníčkou a ovládala viacero jazykov. V roku 268 sa rozhodla podmaniť všetky rímske územia. Zvíťazila v celej Sýrii, Egypte a kontrolovala všetky cesty, smerujúce na Ďaleký východ. Vyhlásila sa za cisárovnu a začala raziť vlastné mince. Rímsky cisár Aurelián, ktorý bol v začiatkoch vlády Zenóbie zaneprázdnený vnútornými konfliktmi, postavil proti Zenóbii silnú armádu. V roku 274 cisárovnu schopný vojvodca porazil a v zlatých reťaziach odviezol do Ríma. Mesto bolo zničené, vyrabované a jeho zlatý vek ukončený.
Gigantické drevené kolesá v Hamé na rieke Orontes
Kontrastne v odlišnom kraji severozápadne od Palmýry sa nachádza mesto vodných kolies, Hamá. Púštnou cestou, napájajúcou sa v Homse na diaľnicu, sme došli do mesta plného zelene s pretekajúcou riekou Orontes. Jeho predhistorické osídlenie siaha až do obdobia 5000 rokov pr. n. l. a je zahrnuté do tzv. "Úrodného polmesiaca", ktorým sú označované prvé civilizácie, žijúce v oblasti Predného východu. K spomínanej, životodarnej rieke Orontes, patria neodmysliteľné symboly mesta, drevené vodné kolesá. V staroveku vynášali vodu do akvaduktov, odtiaľ potom odtekala do zavlažovacích kanálov. Naše zaparkovanie v centre starého mesta sa ukázalo veľmi výhodné. Kúsok odtiaľ sa nachádza park tiahnúci popri rieke. Prechádzka upraveným parkom (večer sa zatvára, ráno o deviatej hodine otvára) dáva možnosť turistovi bez pomoci sprievodcu prezrieť si celú sústavu vodných kolies. Prípadne, pri posedení v štýlovej reštaurácii na brehu Orontes, zapozerať sa na najväčšie koleso s 21 metrovým priemerom. Šestnásť drevených kolies je takým unikátom, že boli zapísané do Guinessovej knihy rekordov.
Zablúdenie v uličkách starého mesta Hamá, prípadne prehliadka súku (bazáru) s bohatým sortimentom orientálneho tovaru, zanechá milé spomienky na mesto s prežívajúcimi tradíciami arabských obchodníkov.
Autor: archív Košický Korzár