Už ôsmy raz bežali minulý týždeň starými uličkami severošpanielskej Pamplony odvážni mladíci z celého sveta pred býkmi z ôsmich prestížnych chovných staníc počas najväčšej a vari aj najznámejšej fiesty Iberského polostrova – San Fermín. Tento rok sa encierro, teda beh pred býkmi, obišiel, našťastie, bez obetí na životoch. Zranených však bolo dosť. Pamplončanov, viac ako po minulé roky, hnevali najmä anglicky hovoriaci bežci, ktorí neraz bez rešpektovania pravidiel býky provokovali, hrajúc sa na profesionálnych toreadorov. Padali pokuty a neraz i facky.
Encierro môže absolvovať každý. Len treba mať odvahu zaradiť sa po preflámovanej noci do jedného z asi desiatich štartovacích boxov umiestnených pozdĺž 800-metrovej trate.
Štádium prvé – verbovanie
Jednou z kľúčových krčmových diskusií počas fiesty San Fermín je, či sa nasledujúci deň krátko pred ôsmou hodinou ráno postavíte do boxu, čím podľa Pamplončanov absolvujete skúšku mladosti. Platí pritom priama úmera – so stúpajúcim promile alkoholu rastie odhodlanie bežať.
Ideš bežať?
Uvidím podľa nálady.
Ruky aj nohy máš, nebuď cobarde (srab), keď nebudeš hovoriť anglicky, býk ti dá pokoj
A to prečo?
Iné jazyky ho vraj provokujú.
Pri behu musíte mať uniformu. Na krku červenú šatku, až nápadne pripomínajúcu niekdajších pionierov, bielu košeľa, najlepšie biele nohavice a športovú obuv. Provokujúce farby, ako fialová či zelená, sa neodporúčajú.
K základnej výbave „profesionálneho“ bežca, ktorého na fieste nazývajú „mozo“, teda mladík, patria aj noviny. Práve tie vám môžu pomôcť odviesť pozornosť statného, niekedy až 600-kilogramového samca, ktorý sa rúti za vami.
Pokutou 50-tisíc pesiet (približne 12-tisíc slovenských korún) sa trestá beh s ruksakom či fotoaparátom.
Najnovšie museli do slovníka fiesty zaviesť aj ženský rod od mozo – slovíčko mozas. Niektoré bežiace dámy sa cítili totiž ukrivdené.
Mladíci sa pred behom posilnia posledným pivom, dajú si žuvačku, aby mohli pri možnej dychovej skúške prekabátiť policajnú kontrolu, a vyberú sa ku trati, pričom spievajú „toro, toro, toro puto toro“. V preklade to znamená „býk, býk, býk skur… býk“.
Štádium druhé – príprava
Celá trať „encierra“ je ohradená dvojitým dreveným plotom. Ak sa chcete dostať do niektorého zo štartovacích boxov, musíte plot preskočiť. V prípade, že sa rozhodnete bežať až krátko pred štartom, musíte sa k boxu predrať cez davy zvedavcov, ktorí už okupujú najlepšie miesta na výhľad.
Pred štartom počuť všetky možné jazyky. Najčastejšie ale španielčinu a angličtinu so všetkými možnými prízvukmi.
Vedľa nás stojí skupinka veselých a očividne podgurážených Írov. Nad boxom sa dvíha tabakový dym.
Odkiaľ si?
Z Dublinu, som programátor. Toto je vraj lepší adrenalín ako pochody oranžistov v Belfaste.
Už pol hodinu stúpa v dave nervozita. Počuť všetky možné alternatívy behu, všetci sa nahlas dohadujú, po ktorý bod zabehnú.
Potom sa pred „mozos“ zastaví farár.
„In nomini Patris, et Filii, et Spiritus Sancti,“ znie jeho požehnanie a vzápätí všetkých pokropí svätenou vodou.
Niektorí sa usmievajú.
„Sprcha páni, aby ste na zdravotníckych nosidlách nezapáchali.“
Farár to berie s úsmevom, veď vidí, že väčšina „mozos“, i z protestantských krajín, sa prežehnala „po katolícky“.
Po požehnaní sa bežcom prihovorí inštruktor. Po španielsky, anglicky, francúzsky i nemecky.
„Neutekaj ako blázon, maj na zreteli, že nebežíš sám. Keď spadneš, chráň si hlavu rukami a nehýb sa.“
Bežci stíchnu. Niektorí sú bledí ako stena. Je zrejmé, že to má na svedomí preflámovaná noc.
Štádium tretie – beh
Posledné minúty pred štartom je v dave prizerajúcich sa hluk. Pri trati, v boxoch, je však ticho. Všetci chcú začuť zvony, ktoré presne o ôsmej hodine ráno dajú pastierom signál, aby otvorili box, odkiaľ vybehnú býky.
Už idú?
Netáraj, zvoní ti v ušiach.
Veď sa pozri, ako sa dav mrví.
To kvôli komárom.
Krik, petardy, zvony. „Encierro“ sa začína.
Najprv sa beží po najrýchlejšej a snáď i najnebezpečnejšej časti trate – Santo Domingo. Ulica je tam dlhá a po okrajoch sú iba múry. Treba prebehnúť až po radnicu – Ayuntamiento, kde sa dá vyskočiť na drevený val. Odtiaľ sa ďalšia skupina bežcov rozbehne smerom k nášmu boxu, ktorý je pri ďalšom bode – Mercaderes. Tam zopár býkov do seba narazí, spadnú na zem, ale odvážlivci po nich preskáču ďalej. Keď potom prvý býk prebehne okolo nášho boxu, v šoku si ho málokto všimne. Pri sledovaní pádu sa viacerí pozabudli.
Videl si to hovädo?
Áno, ale utekaj, za tebou stojí väčšie.
Za prvým býkom sa rozbehnú ďalšie. Pred nimi, samozrejme, mládenci. Niektorí majú aj napriek upozorneniam v rukách fotoaparáty na jedno použitie. Oblepili si ich okolo ruky lepiacou páskou a počas behu ich držia nad hlavami. Na fotkách chcú vyzerať „autenticky“, teda v šprinte pred statným samcom. Viacerí sa pošmyknú, spadnú a zostanú bez pohybu ležať.
Inštruktor mal pravdu, býk ich nepodupal, nanajvýš ďalší nepozorní bežci.
Po vari 60-metrovom behu si spomeniete na rodnú viesku a začnete poškuľovať po vašom dopredu vyhliadnutom parkovacom mieste. S prekvapením zistíte, že je obsadené. V pude sebazáchovy hľadáte ďalšie. Trebárs aj hromozvod. Vynálezcovia tejto železnej tyče by neverili, ako rýchlo sa dá po nej šplhať.
Na úseku Estafeta sme teda v „hromozvodovom“ bezpečí vyčkali, kým okolo neprebehne posledný býk. Za ním s krikom šprintovalo niekoľko pastierov s dlhými palicami. Ich úlohou je biť ho po zadnej časti tela, ak sa býk zastaví. Zaberá to.
A bežiaci dav smeroval ďalej cez úsek Telefónica až do koridy na námestí Toros. Je to druhý najnebezpečnejší úsek. Prečo? Tu sa chcú „mozos“ aspoň raz zahrať na skutočných toreadorov, reakcie býka však nevedia odhadnúť. A tak končia občas v nemocniciach.
Štádium štvrté – rekapitulácia
Po úspešnom behu sa „mozos“ porozchádzajú po blízkych krčmách, aby si v televízii pozreli zábery, ktoré im počas behu ušli.
Fajčí sa, pije sa víno, nechýba klasické krčmové chvastanie sa. „Konečne sa môžem doma pochváliť.“ Často počuť anglické „fuck“ či jeho španielske synonymum „joder“.
Až tu však mnohí pochopia, že pravidlá behu treba rešpektovať. Zistia, že s ruksakom ohrozovali ostatných a fotoaparáty ich zbytočne brzdili v behu.
Po prvom encierre sa šiesti „mozos“ vystatovať nemohli. S tržnými ranami skončili na nosidlách záchrannej služby.
Mnohí sú však aj napriek tomu presvedčení, že o rok sa do Pamplony vrátia a s býkmi si opäť zmerajú sily.
Autor: Pamplona – Bratislava