Na Trenčianskom hrade včera inštalovali senzory, ktoré budú monitorovať prípadné pohyby zvyškov opevnenia. Prvé výsledky meraní by mohli byť známe dnes dopoludnia. Podľa riaditeľky Trenčianskeho múzea Kataríny Babičovej stále hrozí nebezpečenstvo, že múr môže spadnúť. Dodala, že nie je možné presne stanoviť, koľko zo zvyškov opevnenia by sa ešte mohlo zrútiť. Na Matúšovej ulici pod hradom naďalej platia prísne opatrenia. Prístupové cesty stráži polícia. Ulica je predbežne do dnešného poludnia evakuovaná. Je možné, že evakuácia ešte bude pokračovať. Aktuálnou situáciou sa bude dnes zaoberať krízový štáb. FOTO PRE SME – JOZEF HOŠTÁK
TRENČÍN – Zrútenie časti opevnenia na Trenčianskom hrade prinútilo mesto evakuovať desiatky ľudí z okolia a stále hrozí, že múr spadne celý. Škoda je zatiaľ 10 miliónov korún, tieto peniaze však Trenčín nemá.
Riaditeľka Trenčianskeho múzea Katarína Babičová hovorí, že ľudia z celého Slovenska telefonujú, ponúkajú finančnú pomoc. Ona si však myslí, že pomôcť by mal najmä štát.
Generálny riaditeľ sekcie kultúrneho dedičstva na ministerstve kultúry Martin Kováč súhlasí, že štát by mal dávať viac peňazí na obnovu kultúrnych pamiatok, ale Trenčiansky hrad je vo vlastníctve Trenčianskeho kraja. Pomoc z ministerstva teda asi nepríde.
Predseda Trenčianskeho samosprávneho kraja Štefan Štefanec však chce zajtra požiadať o finančnú pomoc na opravu aj premiéra Mikuláša Dzurindu.
Súčasná vláda má v programe obnovu pamiatok vrátane hradov s názvom „Obnovme si svoj dom“.
Slovensko malo kedysi podľa literárnych prameňov vyše 300 hradov. Dnes ich zostalo 100 a aj toto množstvo je na malom území považované za historický unikát. Veľká časť z nich ale nemá veľké vyhliadky na prežitie. Mnohé sa rozpadávajú a menia sa len na archeologické lokality, z ktorých sa zachovalo len podzemie.
Martin Kováč hovorí, že niektoré hrady sú zrekonštruované, ako napríklad Oravský hrad a Betliar, iné „sú v stave ruiny“. Niektoré objekty sú aspoň staticky zabezpečené.
„Pomoc potrebujú doslova všetky hrady. No podpora zo strany štátu je malá,“ hovorí Ľuboslav Škoviera z Pamiatkového úradu. Nejde len o rekonštrukciu a opravy, ale aj o údržbu, ktorá nie je lacná. „Všetky hrady by mali byť zrekonštruované, alebo aspoň zakonzervované tak, ako sa to podarilo v prípade hradu Sitno,“ dodáva Škoviera. Zanedbaním hradov sa stále zvyšujú náklady na budúce opravy, o stratách na kultúrnom dedičstve ani nehovoriac.
Pred dvomi rokmi podobne ako v Trenčíne nečakane padla stena na Spišskom hrade. Ani opravy neboli vždy prospešné. „Na opravu sa používal niekedy cement, ktorý ešte viac rozhlodával tie múry, ale na to sa muselo prísť,“ priznal Škoviera.
Zákon prikazuje starať sa o hrad vlastníkovi. Ak na to nemá, môže požiadať o pomoc ministerstvo kultúry alebo obec. Minulý rok prišli žiadosti za 600 miliónov, z fondu Pro Slovakia však dalo ministerstvo len približne 19 miliónov. „Je to veľmi malá suma na to, že na Slovensku je národných kultúrnych pamiatok viac než 12-tisíc,“ hovorí Kováč.
Výhodu má asi 23 hradov, ktoré sú vo vlastníctve štátu a spadajú pod správu Slovenského národného múzea. Tie štát minulý rok podporil približne miliardou. Medzi ne patrí napríklad Spišský hrad, Zvolenský, v Bojniciach, Devín, Bratislavský hrad, Červený Kameň, Krásna Hôrka. MIRKA HOROBOVÁ
Ako prebieha rozpad hradu
– Kamene sa z koruny muriva postupne uvoľňujú pôsobením slnka, dažďa a mrazu. Tento proces sa začína po 200 rokoch. Rozrušenia najviac badať nad okennými otvormi, v týchto miestach postupne vznikajú charakteristické zuby.
– Prevalené klenby či múry sa tlačia z vnútra objektu smerom von, a zároveň aj smerom nadol, pretože múry sa stavali v svahoch.
– Zásyp negatívne zmení vlhkostné pomery múru – absorbuje dažďovú vodu, prevlhčí priliehajúcu pätu múru. Potom stačí, ak v zime voda v murive v desiatkach cyklov zamrzne a rozmrzne. Malta sa začne drobiť, postupne začnú vypadávať kamene. Päta múru je zoslabená a stačí buď úder blesku (Čachtice), alebo nápor dlhšieho dažďa (Lednice) a stena padne. Zdroj: www.hrady.sk
Hrady zachraňujú aj Bludní rytieri
V lete minulého roku vzniklo združenie pod názvom Zachráňme hrady, ktoré sa zaoberá záchranou, konzerváciou a rekonštrukciou hradov, zámkov a kaštieľov. Zachráňme hrady tvorí niekoľko občianskych združení nadšencov, ktorí to robia zadarmo. Napríklad Občianske združenie Alexu zachraňuje kaštieľ Lukáčovce, združenie Apponiana kaštieľ a hrad Oponice, združenie Donjon hrad Sklabiňa a hrad Lednica, Združenie na záchranu Lietavského hradu opravuje hrad Lietava, Nadácia na záchranu kultúrneho dedičstva hrad Uhrovec, Klub priateľov Muránskej planiny hrad Muráň a Združenie hradu Beckov Bludní rytieri zase hrad Beckov. (hr)