, bez ktorého by Európe hrozilo drastické ochladenie. Vďaka Golfskému prúdu je na starom kontinente asi o desať stupňov teplejšie ako v iných regiónoch na tej istej zemepisnej šírke.
Možnú príčinu oslabenia tohto "ústredného vykurovania" Európy vidia vedci z Postupimu v slabšej cirkulácii v severnom Atlantiku. "Ešte pred troma týždňami by som to považoval za teoretický výpočet. Ale merania ukazujú, že prúdenie od roku 1950 zoslablo o 20 percent," povedal pre New Scientist klimatológ Stefan Rahmstorf.
V dôsledku globálneho otepľovania by sa mohlo v severnom Atlantiku začať tvoriť menej ľadu. Ten je však základom cirkulácie v tejto oblasti, ku ktorej sa počíta aj Golfský prúd. Čím menej ľadu sa tvorí, tým zostáva v oceáne viac slanej a hustej vody. Táto voda klesne nižšie a na jej miesto môže pritiecť teplá voda z trópov. Keď následkom globálneho otepľovania zamrzne v polárnych oblastiach menej vody, tento kolobeh sa naruší a teplé prúdenie zoslabne.
Niektorí vedci varujú pred chápaním klimatických zmien ako postupného a pomalého procesu. Pri týchto komplexných procesoch nastáva podľa nich rýchly prechod medzi dvoma stabilnými stavmi, ktoré sa od seba výrazne odlišujú. Napríklad Sahara bola pred 6000 rokmi pokrytá hustými lesmi a stačilo niekoľko desaťročí, aby sa premenila na púšť. Opätovná premena Sahary na zalesnenú krajinu je možná, pretože dnešné globálne teploty sú porovnateľné s tými pred 6000 rokmi.
