SME
Piatok, 27. máj, 2022 | Meniny má Iveta

Navštívte Bangladéš, kým ju nezaplavia turisti

Paradoxom je, že v Bangladéši žije okolo 120 miliónov ľudí, čo je asi štvrtina obyvateľov Európskej únie

, a aj napriek tomu o nej nevieme nič viac, než to, že je každoročne trápená vlnou povodní a cyklónov. Bolo by vôbec možné, aby napríklad v Európe niekto prehliadal krajinu s ľudnatosťou Británie a Francúzska dokopy? Krajinu, ktorá má viac než 15-krát toľko obyvateľov ako Slovensko? Rozum hovorí, že by to možné nebolo, ale skutočnosť nás presviedča o opaku. A Bangladéš stále zostáva neobjavenou aj so svojou panenskou krásou.
Jedným z dôvodov častých záplav je to, že Bangladéš leží na rovine. Ďalšími sú Džamuna (v Indii Brahmaputra) a Padma (v Indii Ganga), dve veľké rieky, ktoré sa cez Bangladéš vlievajú do Bengálskeho zálivu. Bangladéš je taká rovinatá, že pokiaľ by sa hladina zálivu zdvihla iba o 10 metrov, 90 percent krajiny by sa ocitlo pod vodou. Preto sú záplavy v Bangladéši také hrozné a pravidelné. Na druhej strane práve na záplavách závisí podstatná väčšina bangladéšskeho obyvateľstva. Záplavy totiž do tejto prevažne poľnohospodárskej krajiny prinášajú úrodnú pôdu a teda aj život.

SkryťVypnúť reklamu

Džamuna rozdeľuje Bangladéš zhruba na dve polovice východnú a západnú. Donedávna cez ňu neviedol ani jediný most, takže celá doprava bola obstarávaná prievozmi. Prvý most, dielo skutočne gigantické, bol dostavaný iba pred dvoma rokmi. S jeho stavbou bšak bola spojená nejedná zaujímavá otázka. Napríklad kde most vlastne postaviť. Pretože je Bangladéš rovinatá, rieky menia smer ako vrtošivý had a samotná Džamuna sa v dnešnom koryte objavila iba v roku 1762, kedy Brahmaputra v Indii zmenila smer. Rovnaká situácie však môže nastať prakticky kedykoľvek, obzvlášť po povodniach, kedy sa ráz krajiny môže veľmi podstatne zmeniť. Z toho dôvodu musia vodní inžinieri na hornom toku udržať vodu v súčasnom koryte stoj čo stoj, aby sa náhodne neposunula a celý most neobišla. Aj preto je na každej strane mostu dlhého 4,8 km postavená 15 km dlhá privádzacia cesta. A to všetko za cca 700 miliónov dolárov...

SkryťVypnúť reklamu

Povodne všetko odplavia a v Bangladéši tak nenájdete veľa kameňov. Bengálci sa preto bez nich pri stavbe chrámov museli obísť. A zvládli to na jednotku. To, čo vytvorili z obyčajnej hliny, proste nemá vo svete obdobu. Nestačili im jednoduché, z hliny uplácané búdy a neuspokojili sa dokonca ani so svätostánkami z obyčajných tehál. S každučkou tehlou si dali obrovskú námahu. Práve na tehlách zobrazili príbehy celých generácií. Mnoho hinduistických chrámov je totiž postavených z terakotových tehál, na ktorých boli najprv vymodelované výjavy zo života a až neskôr potom boli tieto vypálené. Chrámy, postavené z takýchto tehál, sú ešte dnes ako obrovské obrázkové knihy. Nie je potrebné vedieť bengálsky, anglicky ani slovensky, reč obrázkov a symbolov je univerzálne. Názorné a jednoduché. Stojíte pre tou hlinenou krásou uprostred ryžových polí a divíte sa, že ešte vôbec stojí pri tom obrovskom počte záplav. Stojí a dúfajme, že bude stáť. Aj keď je iba hlinená, a preto málo trvanlivá. V každom prípade by zo sveta zmizol jedinečný svedok dejín, v tejto časti sveta obzvlášť pohnutých.

SkryťVypnúť reklamu

Bez cesty po rieke by žiadna návšteva Bangladéšu nebola úplnou. V krajine, kde je vodných ciest ďaleko viac než tých pozemných, by to bolo rovnaké, ako keby sa v Číne chcel turista vyhnúť Číňanom alebo na Sahare piesku. Kolesový parník Ostrich brázdi po riekach i neriekach a za necelých 30 hodín vás dopraví z provinčnej Khulny do hlavného mesta Dháky. A ani zďaleka to nie je nudných 30 hodín.

Bangladéšske rieky brázdi neuveriteľný počet rôznych typov lodí. Od celkom zachovalých, ako už vyššie spomínaný parník Ostrich, až po absolútne zhnité ruiny či atrapy plavidiel. Od malinkých lodičiek až po veľké nákladné lode. Niektoré počas plavby dymnia a smrdia, ďaleko viac ich však je poháňaných silou najekologickejšou z ekologických silou ľudskou. Tieto lodičky vyzerajú skôr ako plávajúce bungalovy. Niektoré určite slúžia aj ako príbytok. V Bangladéši často veľmi praktický, pretože existuje ďaleko väčšia pravdepodobnosť, že prežije i nečakanú veľkú vodu.

SkryťVypnúť reklamu

Bangladéšske rieky nie sú všetky rovnaké. Niekedy plávate po niekoľko kilometrov širokej "vodnej dialnici", aby ste po pár hodinách, pri ďalšom vyklonení hlavy z paluby boli prekvapivo zasiahnutí do hlavy haluzou z brehu, ktoré sú od seba vzdialené len o niečo viac, než je šírka lode. Oba extrémy sa plynulo striedajú a vy žasnete nad rôznorodosťou prírody tejto svetom zabudnutej krajiny.

Bengálci nie sú Indovia a v Bangladéši si to hneď všimnete. Bangladéšania (či Bengálci) sa od Indov (pokiaľ si dovolíme obyvateľa veľkého suseda Bangladéša takto zjednodušene nazvať)ozaj značne odlišujú. Nikde nepocítite ten tlak a túžbu po vašich peniazoch, ktorý je v Indii všadeprítomný. Východné Bengálsko (dnes Bangladéš) bolo už za čias Britskej Indie na periférii záujmu britskej koruny a cudzinci tam zďaleka neboli bežným zjavom. Po získaní samostatnosti sa izolácie ešte prehĺbila a vďaka jednotnému jazyku (a tiež nulovej jazykovej bariére s indickým zväzovým štátom Západné Bengálsko) ani dnes necíti Bangladéš potrebu príliš sa zaoberať myšlienkami na cudzie jazyky a kultúry. Tiež preto budete všade podrobení tomu najdôkladnejšiemu civeniu, poľnohospodári na poliach odložia svoje motyky, aby vás mohli sprevádzať na vašej púti, spolucestujúci v autobusoch vám uvoľnia svoje časti tyče, aby sa vám pohodlnejšie viselo, štamgastovia v hostincoch si k vám bez opýtania prisadnú, aby si prehliadli, či aj belosi jedia ústami, a mohli o tom potom ďalší mesiac rozprávať v celej dedine.

SkryťVypnúť reklamu

Sú chudobní, a napriek tomu milí (až roztomilí), veselí, nevinní a zvedaví. Neuniknete nikde, zástupy "na vás" sa budú tvoriť na dedine aj v mestách. A až tam budete, nezabudnite, že sa ľudia fantasticky bavia, a bavte sa tiež...

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Cestovanie

Inzercia - Tlačové správy

  1. Top jedenásť pláží na Baleárskych ostrovoch: ktorú si vyberiete?
  2. Kali, Tina, Yael i Spievankovo vandrujú po slovenských vodách
  3. Odliv mozgov pokračuje. Ako dostať mladých domov?
  4. Kúpele sú liečivý celok, Thermia jeho kráľovná!
  5. Leto v Rakúsku: Keď vás cisár pozve k stolu
  6. Lenivá kuchárka: Zdravý obed či večeru uvaríte za pár drobných
  7. Slovenských tridsiatnikov láka zakladanie fondov
  8. Bratislavský realitný trh oživí GALVANIA rezidencie
  1. Zdravé zateplenie za jeden deň: čo neviete o fúkanej izolácii
  2. Wüstenrot minulý rok úspešne naštartoval nový obchodný model
  3. Dve zľavy na jedného: Toto predĺženie v PLANEO je vaša šanca!
  4. Top jedenásť pláží na Baleárskych ostrovoch: ktorú si vyberiete?
  5. Kali, Tina, Yael i Spievankovo vandrujú po slovenských vodách
  6. Pozor na úrazy na trampolíne, najčastejšie sú poranenia končatín
  7. Prvé slovenské diela vo forme NFT sprístupňuje 365.bank
  8. Wüstenrot rástol v životnom poistení o takmer 40 percent
  1. Lenivá kuchárka: Zdravý obed či večeru uvaríte za pár drobných 13 570
  2. Leto v Rakúsku: Keď vás cisár pozve k stolu 6 050
  3. Odliv mozgov pokračuje. Ako dostať mladých domov? 5 346
  4. Stovky hodín výcviku. Stať sa gondolierom je zaslúžená prestíž 3 860
  5. Top jedenásť pláží na Baleárskych ostrovoch: ktorú si vyberiete? 2 751
  6. Ako umocniť svoju lásku k Chorvátsku? Vlastným apartmánom! 1 995
  7. Vydavateľstvo Petit Press so štyrmi Novinárskymi cenami 1 959
  8. Zodpovedné nakupovanie chráni biodiverzitu pre budúce generácie 1 301
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Blogy SME

  1. Daniel Schikor: Jordánsko - v hlavnom meste
  2. Iveta Bakitová: Tarragona a ešte pár cestovateľských tipov na Costa Dorada v Španielsku
  3. Monika Kusendová: Malofatranská hrebeňovka alebo 4-dňové sólo dobrodružstvo s ruksakom po horách
  4. Iveta Bakitová: Veľká Noc v Španielsku - dnes neplánovane o Salvadore Dalím
  5. Lubo Repka: Cartagena – karibská časť Kolumbie
  6. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 37. - Arktída - Nansenova expedícia na lodi Fram (1893 - 1896)
  7. Aleš Tvrdý: Juhoafrická Republika a jej poklad
  8. Natália Šepitková: V Dánsku sa nešibe ani neoblieva. Aké majú veľkonočné zvyky?
  1. Juraj Kumičák: Ako Rusi veľkú vojnu vyhrali... (časť III) 9 230
  2. Ján Valchár: Odvaha plukovníka Chodarjonoka alebo ako to nie je o odvahe 6 087
  3. Monika Kusendová: Malofatranská hrebeňovka alebo 4-dňové sólo dobrodružstvo s ruksakom po horách 4 742
  4. Monika Nagyova: Výhody emočného prejedania sa 4 044
  5. Juraj Kumičák: Ako Rusi veľkú vojnu vyhrali... (časť I) 3 003
  6. Jana Melišová: G.Bush označil inváziu do Iraku za „neoprávnenú a brutálnu", než sa opravil, že mal na mysli ruskú inváziu na Ukrajinu 2 969
  7. Slovenské národné stredisko pre ľudské práva: Kam až zájdu návrhy na obmedzovanie prístupu k interrupciám? 2 872
  8. Ján Valchár: Bitka pri Cušime, Admirál Kuznecov alebo dve frašky ruskej flotily 2 542
  1. Lívia Hlavačková: Je Ajurvéda naozaj taká prastará, ako vravia?
  2. Jiří Ščobák: Bude nový II. pilier lepší? Dožijeme sa exodu z dlhopisových fondov?
  3. Monika Nagyova: Výhody emočného prejedania sa
  4. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 39. - Arktída - Letecká expedícia Amundsena s Ellsworthom na severný pól -1925
  5. Jiří Ščobák: Víte, co je Gerasimova doktrína?
  6. Jiří Ščobák: Vydrží Rusko dlhú ekonomickú vojnu? Nevyčerpajú sa spojenci?
  7. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 38. - Arktída - Amundsenova expedícia na lodi Maud (1918 - 1925)
  8. Jiří Ščobák: Mohu zemřít, ale nebudu žít jako otrok
SkryťZatvoriť reklamu