Zmluva spred 40 rokov zachránila antarktický raj pred človekom

Antarktída je najstudenejším, najhornatejším a najveternejším miestom na zemeguli.

Mnoho ľudí si myslí, že tento tretí najmenší kontinent je posledným rajom na zemi. Drsné podmienky a washingtonská Zmluva o Antarktíde mu zaručili
nedotknuteľnosť. Antarktída nebude patriť nikomu - 1. decembra 1959 sa na tom vo Washingtone dohodli štáty, ktoré na zimnom kontinente udržiavali aspoň jednu celoročne obývanú stanicu. Zmluva sa stala súčasťou medzinárodného práva pred 40 rokmi, 23. júna 1961. Antarktída sa stala územím pod spoločnou správou
medzinárodného spoločenstva.

Už po druhej svetovej vojne sa dve superveľmoci - USA a Rusko - dohodli, že Antarktída zostane demilitarizovaná. Podľa zmluvy z Washingtonu je dnes najstudenší kontinent neutrálnym pásmom, kde sa nemôže vyvíjať nijaká vojenská činnosť, jadrové skúšky a iné pokusy so zbraňami. Povoľuje vedecký výskum a
využívanie Antarktídy na mierové účely, výmenu informácií a prítomnosť vedeckého personálu. Dohodu v súčasnosti rešpektujú štyri desiatky štátov.

Hoci zmluva zakazuje teritoriálne nároky Argentína, Austrália, Francúzsko, Nový Zéland, Nórsko a Británia si dodnes robia nárok na časti studeného kontinentu.
Zmluvu o Antarktíde postupne doplnilo asi 170 ďalších dokumentov na ochranu antarktickej fauny a flóry, hlavne tuleňov a veľrýb.

Drsné polárne podnebie s absolútnym najnižším teplotným rekordom -89,2 stupňa Celzia bráni trvalému osídleniu človekom. Šestnásť výskumných polárnych staníc obýva počas neturistických zimných mesiacov asi 1200 vedcov. Najväčšími výskumnými stanicami sú americká McMurdo a novozélandská Scottova základňa.
Od dobytia južného pólu v decembri 1911 nórskym bádateľom Roaldom Amundsenom sa kontinent, ktorý je z 90 percent pokrytý vrstvou ľadu, ocitol v centre záujmu mnohých štátov, ktoré si nárokovali časti kontinentu kvôli nerastnému bohatstvu a výnosnému lovu zvierat.

Podľa turistickej príručky Lonely Planet bolo od čias nórskeho vynálezu strieľajúcej harpúny v roku 1904 až do roku 1966 v južných moriach zabitých 175 250 veľrybích kusov. Aj dnes japonské rybárske člny ulovia každoročne vo svetových vodách tristo veľrýb.

Signatári washingtonskej zmluvy prijali v Madride v roku 1991 uznesenie zakazujúce v nasledujúcich päťdesiatich rokoch akúkoľvek ťažbu nerastných surovín na kontinente. Krehký ekosystém Antarktídy totiž ohrozovali aj vyhlásenia krajín tretieho sveta v 80. rokoch. Podľa nich by sa kontinent mal stať spoločným vlastníctvom ľudstva a zisky z nerastného bohatstva by
mali pripadnúť hlavne chudobných krajinám. Geologické prieskumy na dvoch percentách územia Antarktídy bez ľadovej pokrývky objavili bohaté zásoby uhlia, ropy a iných minerálov. Ťažbu nerastných surovín znemožňujú mimoriadne extrémne
podmienky. Priemerné ročné teploty sa pohybujú okolo -50 stupňov Celzia. Ťažba ropy a plynu sa ukázala pre vysoké náklady ako neekonomická.

OSN predložila pred časom ambiciózny plán, podľa ktorého by sa Antarktída mohla stať svetovým parkom. Prví turisti prileteli z Nového Zélandu na kontinent až v roku 1977. Každoročne v lete, ktoré trvá krátko a teploty sa počas neho pohybujú okolo 0 stupňov Celzia, navštívi kontinent 15-tisíc turistov. Prílev
turistov je prísne regulovaný. Každý, kto vstúpi na antarktickú pôdu, musí pred vstupom podpísať tvrdé podmienky na ochranu prírody a dodržiavať ich.
Napríklad tučniaky a iné živočíšne druhy majú prednosť. Ak ide okolo vás tučniak, musíte sa zastaviť a nevyrušiť ho - tak káže antarktický zákon.

Na spracúvanie osobných údajov sa vzťahujú Zásady ochrany osobných údajov a Pravidlá používania cookies. Pred zadaním e-mailovej adresy sa, prosím, dôkladne oboznámte s týmito dokumentmi.

Najčítanejšie na SME Cestovanie


Inzercia - Tlačové správy


  1. Kreditná karta – áno alebo nie
  2. Križovatka kultúr Maroko: Dobrodružné cesty naprieč krajinou
  3. Úspešní Slováci radia: Presadiť sa dá vždy, snívať nestačí
  4. Anketa: Čo je pre Slovákov dôležité pri nákupoch?
  5. Váš otec má dnes sviatok. Máme pre vás tip na darček
  6. Mesto ukryté v jordánskych skalách. Spoznajte Petru
  7. Koľko stojí zdravé bývanie? Lacná rekonštrukcia môže vyjsť draho
  8. Tento týždeň je Deň otcov. 5 skvelých nápadov na darčeky
  9. Arca Brokerage House s výrazným nárastom aktív pod správou
  10. Od výplaty k výplate? Ale kdeže, sporíme s 2% úrokom
  1. Križovatka kultúr Maroko: Dobrodružné cesty naprieč krajinou
  2. MiddleCap Equity Partners a Mayfair Assets ukončili fúziu
  3. Súboj olympionikov na Malom Dunaji
  4. 5 tipov ako využiť ľahké priečky pri rekonštrukcii bytu
  5. Dvojitý diplom medzi EU v Bratislave a UNWE v Sofii
  6. Ustanovujúce valné zhromaždenie Alumni klubu EU v Bratislave
  7. Kreditná karta – áno alebo nie
  8. Nemusím sa na nikoho spoliehať
  9. Štátny tajomník envirorezortu: Na sucho musíme byť pripravení.
  10. Užívate konský kolagén a cítite sa ako antický hrdina?
  1. Úspešní Slováci radia: Presadiť sa dá vždy, snívať nestačí 25 874
  2. Váš otec má dnes sviatok. Máme pre vás tip na darček 13 706
  3. Mesto ukryté v jordánskych skalách. Spoznajte Petru 10 687
  4. Koľko stojí zdravé bývanie? Lacná rekonštrukcia môže vyjsť draho 8 610
  5. Anketa: Čo je pre Slovákov dôležité pri nákupoch? 8 102
  6. Tento týždeň je Deň otcov. 5 skvelých nápadov na darčeky 6 276
  7. Užívate konský kolagén a cítite sa ako antický hrdina? 5 636
  8. Kreditná karta – áno alebo nie 5 063
  9. Od výplaty k výplate? Ale kdeže, sporíme s 2% úrokom 3 985
  10. Sú bolesti kĺbov dôvodom, že nemôžete v živote robiť čo chcete? 3 024