Najzápadnejší mys Európy - to sú bralá, oceán a obloha

Najprv hore kopcom, potom dolu z neho. Síce okolo nádherných portugalských kamenných víl, bambusových a ryžových polí a
paliem, ale možno sme mali radšej ísť neďalekou diaľnicou priamo cez hlavné mesto Lisabon, a nie hľadať akýsi mys.

V tom sa však z náhornej plošiny - kam sme sa až dostali - krajina otvorila. Zhíkli sme nad výhľadom na oceán a na malebné zelené vŕšky okolo. V tej chvíli sme si mysleli, že už krajší pohľad byť nemôže. Cesta sa vlnila, aj keď miernejšie, ďalej. Nastal zlom. Úplne sa zmenil ráz prírody, dediny sa zdali akési pričupené a belšie ako v doline. Nízke kroviny, skalné ruže a lomikamene na lúkach sa plazili až celkom k ceste. Ďaleko vpredu na konci vlnovky asfaltu sme uvideli rozľahlý biely dom a maják nad ním. To je Cabo da Roca, Skalný mys, najzápadnejší výčnelok Európy. Už západnejšie byť ani nemôžeme, žartovali sme.

Všetky výletné autobusy smerovali práve sem. Predovšetkým domáce portugalské, ale na výlet si zašli i Španieli, Taliani, dokonca aj skupina z Brazílie. Až keď sme podišli celkom blízko ku kamennému monumentu s presnou zemepisnou šírkou a dĺžkou, zjavilo sa nám to, čo sem láka stovky turistov - úplne kolmé, vodou vyhladené bralá, strmo sa zvažujúce do Atlantického oceánu. A hore na nich naša skupinka z banskobystrického konzervatória, bojazlivo sa nakláňajúca nad hĺbku 140 metrov. Nevedeli sme sa vynadívať. Pocity boli silné, neopakovateľné. Živly, čo prestupovali jeden do druhého. Fascinujúce spojenie vody, vzduchu a zeme. Nohami na skale, pod nami dýchanie oceánu a naokolo neskutočne modrá farba oblohy. Na tento "sen" sme si dali vystaviť i certifikát. Za 800 escudos a po napísaní svojho mena a krajiny na malý papierik sme dostali kaligrafické potvrdenie o tom, že na Cabo da Roca sme naozaj stáli. Kto tu však raz bol, vlastne žiadne potvrdenie nepotrebuje. Na Skalný mys určite nezabudne.

Autor: archív SME