Kto príde do Pečeníc v Levickom okrese, chce vidieť spečený val. Niekoľko metrov širokú a vysokú vyvýšeninu, ktorú prirovnávajú k čínskemu múru. „Ľudia sú týmto porovnaním sklamaní,“ hovorí starosta Dušan Hudík. Val vedie od Sitna k Dunaju a vari najvidit
Písmo:A-|A+ Diskusia nie je otvorená
Kaštieľ bol voľakedy na spadnutie, neskôr ho kúpila a opravila mochovská atómka. V reštitúcii sa vrátil pôvodnému majiteľovi, ktorým je cirkev. Dnes sa nevyužíva a opäť pustne. FOTO – AUTORKA
eľnejší je v Pečeniciach. Nie je označený, a treba ho hľadať pod lesným porastom. Vidieť na ňom kamene, okruhliaky, ktoré sú očadené a popraskané, akoby ich doriadil mohutný požiar. Aj podľa odborníkov bola hornina vystavená vysokému teplu.
Medzi ľuďmi sa o mohutnom vale šíria povesti. Vraj sa boháč z Budína zadíval do štiavnického dievčaťa. Súhlasila, že si ju môže odviesť, ale iba ak to urobí po tme. Za jednu noc sa to stihnúť nedalo. Tak ženích vykopal kanál z Budína do Štiavnice. Keď žena prechádzala kanálom, udrel do nej blesk a prepadla sa do zeme. Toľko povesť, ktorou si ľudia vysvetľovali spečené kamene. Šíria sa aj teórie o mimozemskom pôvode. Podľa archeológov stavba pochádza z rímskych čias a slúžila ako obranný val, podobný Limes Romanus. Pripodobnenie k čínskemu múru je zveličené, no v našich podmienkach je stavba významná. Na Slovensku má dĺžku šesťdesiat kilometrov. Len jeden kilometer zhltol dvadsaťtisíc kubických metrov kameňa.
Na prechádzke obcou sa vyníma kaštieľ. Voľakedy bol na spadnutie, neskôr ho kúpila a opravila mochovská atómka. V reštitúcii sa vrátil pôvodnému majiteľovi, ktorým je cirkev. Dnes sa nevyužíva a opäť pustne. Nad ním stojí kostol postavený na románskych základoch, ktorý patrí k najstarším sakrálnym stavbám v Honte. Obkolesujú ho lavičky zo starých náhrobných kameňov.
Pečenice majú vinársku tradíciu. Terasovité vinice s lochmi však už zarástli horou. V obci žije iba 135 obyvateľov, patrí k najmenším na Slovensku. Mladí utekajú za prácou do mesta. Veľa domov využívajú chalupári iba na víkendy. Obec by namiesto nich radšej videla v domoch s typickou architektúrou starej dediny ľudí s trvalým pobytom, ktorí by znamenali vyšší príjem pre obecnú pokladnicu. „Pozorujeme trend návratu na vidiek. Do obce sa už nasťahovali tri rodiny. Kto má auto, nerobí mu problém dochádzať za prácou do Levíc. Vidím možnosti na rozvoj vidieckej turistiky. Nie pre náročných zahraničných klientov, skôr pre ľudí z levických panelákov. Dom však zatiaľ prenajíma iba jeden podnikateľ,“ hovorí Hudík.
