, najbližšie od nás na južných svahoch Alp a Balkánu. Väčšina európskych škorpiónov meria len 2 3 cm, sú neškodné, ich bodnutie iba vyvolá reakciu ako uštipnutie včelou. Len najväčší druh, osemcentimetrový škorpión poľný, vážne ohrozuje deti, alergikov a kardiakov. Žije na juhu Francúzska a Španielska, došlo však aj k jeho zavlečeniu na naše územie. Pred niekoľkými rokmi bol zistený v stanovom tábore pri Ružíne, pravdepodobne ho priviezli batožinou turisti od Stredozemného mora. Škorpióna sa podarilo chytiť bez toho, že by niekomu ublížil, skončil v mojej zbierke.
V severnej Afrike a Strednom východe sú škorpióny bežné, väčšinou spôsobujú málo závažné toxické poranenia, ktorých príznaky po niekoľkých hodinách bez následkov prejdú. Veľmi nebezpečným však je Androctonus australis, vôbec najjedovatejší škorpión. Produkuje jed podobný jedu kobry. V severozápadnej Afrike spôsobuje až 90 % všetkých úmrtí človeka po bodnutí škorpiónmi. Smrť postihnutej osoby nastáva už za 8 hodín po poranení, ak nedostala zavčas ochranné sérum. Tento pieskovo žltý útočník sa cez deň zahrabáva do piesku. K poraneniu ľudí spravidla dochádza tak, že ho nezbadajú a stúpia na neho bosou nohou. V Afrike žije tiež vôbec najväčší škorpión, až 20 cm dlhý čierny Pandius imperator. Je málo jedovatý, neusmrtí človeka. Podobne práve tie najväčšie juhoázijské druhy nebývajú životu nebezpečné. Spravidla spôsobujú iba bolestivé opuchy v mieste bodnutia, sprevádzané zvýšenou teplotou.
Veľmi obávané sú škorpióny z tropickej a subtropickej oblasti oboch Amerík. Niektoré sú schopné usmrtiť koňa. Smutný rekord drží Mexiko. Za desať rokov tam zaznamenali 170 000 poranení človeka škorpiónmi, z toho 18 000 smrteľných. Pri ťažkých prípadoch otravy jedom škorpióna dochádza k zvracaniu, silnému poteniu a dýchacím ťažkostiam, ktoré môžu končiť zástavou dychu. Najnebezpečnejšie sú stredne veľké (5 7 cm) druhy škorpiónov, k nám môžu byť zavlečené s južným ovocím. K takémuto prípadu došlo roku 1997 v Michalovciach, keď smrteľne nebezpečný škorpión rodu Tithyus bodol do ruky ženu. Bol ukrytý v trsu banánov dovezených z Hondurasu. Postihnutú sa podarilo zachrániť.
Zaujímavý je spôsob správania zaľúbených škorpiónov, tiež pri nich je nežné pohlavie to nebezpečnejšie. Pri pytačkách je párik navzájom nežný, jemne sa otierajú hlavičkami, potom sa chytia za klepietka ako za rúčky a spoločne sa vydajú hľadať úkryt pre hniezdočko lásky. Ona podľa ženského obyčaju dlho vyberá, kým sa rozhodne pre niektorú štrbinu pod kameňom alebo dieru v zemi. Tam dôjde k aktu lásky, počas ktorého On stratí hlavu obrazne i doslova. Samička mu ju totiž zvyčajne odhryzne a samou láskou ho zje celého. Podobne sa správajú pri párení tiež samičky niektorých pavúkov. Biologický zmysel tohto kanibalizmu spočíva v tom, že samček oplodnením samičky splnil svoju úlohu zachovania rodu. Jeho telo teraz poskytne samičke potrebné živiny pre vývin početného potomstva. Škorpióny sú živorodé, rodia 20 50 mäkkých bielych a bezbranných mláďat, ktoré hneď po narodení vyliezajú matke na chrbát a ostávajú na ňom prichytené až do prvého lienenia. Matka ich nosí a opatruje, kŕmi rozhryzeným hmyzom a pavúkovcami, čistí a chráni ich pred nebezpečenstvom.
Škorpióny sú známe aj neuveriteľnou odolnosťou proti rádioaktívnemu žiareniu, znášajú až tisícnásobne väčšie dávky ako človek.
Na záver niekoľko praktických rád, ako sa chrániť pred škorpiónmi v ohrozenom prostredí. Predovšetkým zásadne nechodiť bosí ani v otvorených sandáloch. Topánky a šaty pred oblečením vytriasť, či do nich nezaliezla nejaká háveď. Opatrne dvíhať predmety ležiace na zemi, najmä na tmavých a vlhkých miestach. Nespoliehať sa na účinok repelentného prípravku. Pri poranení škorpiónom ihneď vyhľadať lekárske ošetrenie. Nepokúšať sa chytať škorpióny ako suvenír z cesty.
Autor: archív SME