Matúšovo sídlo
Trenčiansky hrad je postavený na mieste niekdajšieho slovanského hradiska. Od 11. storočia bol kráľovským strážnym hradom. Najstarším objektom je zrejme románska rotunda. Najvyššia, Matúšova veža pochádza z 11. storočia. K veži prilieha súbor pôvodne gotických palácov Ľudovítov, Barborin a palác Zápoľských.
Najznámejším pánom Trenčianskeho hradu bol Matúš Čák. Koncom 13. storočia sa stal takmer neobmedzeným vládcom na území dnešného Slovenska, čím si vyslúžil prívlastok Pán Váhu a Tatier. Vlastnil vyše tridsať hradov, na Trenčianskom vybudoval dvor na spôsob uhorského kráľovského. Jeho hrob sa nikdy nenašiel, podobne ani legendárny Matúšov poklad. (ger)
Nočné prehliadky Trenčianskeho hradu lákajú návštevníkov už deviaty rok. Keď zaznie mohutná rana z dela, pred návštevníkov predstúpi dievča a chlapec z urodzeného rodu a vyrozprávajú slávnu históriu.
Cesta do hradných komnát má niekoľko zastávok– návštevníci, ktorých hrad prijal ako pocestných, vidia šermiarske súboje s mečmi a fakľami. Stredoveké mučenie bolo kruté – z bašty sa ozýva práskanie biča a plač. Z tlamy zeleného draka šľahajú plamene, nešťastníci sa zamotajú do pavučín. Vo výklenku striehne kostlivec a navôkol počuť čudné zvuky, akoby sa medzi múrmi schovávali z čias krutého Matúša.
Skutočnou atrakciou je upaľovanie bosorky. Historicky nepresný, zato zábavný rituál sa začína odsúdením a vrcholí upálením. Hradom sa šíria údery bubna a potom už len prenikavý škrekot. „Bosorku s takýmito hlasivkami už dávno nemali,“ utrúsi pochvalne návštevník Roman, ktorý nočné prehliadky sleduje už niekoľko sezón. Obyčajne vymieňajú bosorku pre problémy s hlasivkami každý rok.
Najbližší termín na nočnú prehliadku je 28. júla a potom každú ďalšiu sobotu až do 1. septembra. Brány sa otvárajú o 21.00 h, 21.30 h a 22.00 h. Atrakcia trvá 90 minút.
JURAJ GERBERY
FOTO SME – JURAJ GERBERY