Krásu strieborných výrobkov môžu návštevníci obdivovať do konca marca v priestoroch Etnografického múzea v Martine v rámci výstavy Európske ložiská striebra a vplyvy ich ťažby na životné prostredie. Výstava mala premiéru vlani v Banskom múzeu v Banskej Štiavnici a v Martine sa rozhodli prezentovať jej časť. Zamerali sa na striebro predovšetkým v podobe finálnych výrobkov.
„Snažili sme sa nainštalovať striebro stvárnené do podoby rôznych úžitkových predmetov,“ hovorí kurátorka výstavy, etnografka Eva Králiková. O tom, že tento vzácny kov mal a má naozaj široké využitie, svedčia sakrálne predmety: kalichy, svietniky, liturgické náčinie či textílie ozdobené kovovými niťami. Striebro našlo svoje miesto aj vo svetskom užívaní, napríklad pri výrobe mincí, fajok, vychádzkových palíc, mís, podnosov, príborov, šperkov. Práve tie tvoria dodnes podstatnú časť súčasnej produkcie na Slovensku, čo prezentujú šperky z tvorby študentov školy úžitkového výtvarníctva v Kremnici.
Vystavené exponáty pochádzajú zo zbierok viacerých slovenských múzeí, najstaršie z nich sú z 15. storočia. K unikátnym patria výrobky preslávených turčianskych zlatníkov Franciscusa Francisciho a jeho syna Ľudovíta, ktorí pracovali pre šľachtickú rodinu Révayovcov. Vzácnym exponátom je klenotnica so sadou šperkov, ktorú venovala grófka Révayová svojmu manželovi.
„Nedá sa však povedať, že by tento ušľachtilý kov používala výlučne šľachta. Spony, ihlice, gombičky boli veľmi rozšírené aj v ľudovom prostredí. Výnimkou neboli ani pekné vreckové hodiny s hrubou striebornou reťazou, ktoré boli znakom majetnosti gazdu,“ hovorí Králiková.
Aj keď dnes už ťažšie nájdeme domácnosť, v ktorej sa servíruje na strieborných podnosoch, zdá sa, že striebro v podobe šperkov má budúcnosť stále veľmi perspektívnu. „Už prežilo toľko storočí, že určite nezanikne ani v tomto,“ myslí si aj etnografka.
ANDREA HARMANOVÁ