Vypukla vojna slovenského Juhu proti Severu. Či sa má pokračovať v rozostavanej severnej diaľnici, alebo postaviť radšej lacnejšiu južnú z Bratislavy do Košíc, sa stalo sporom dvoch lobistických skupín. Proti sebe stoja ministerstvo dopravy, ktoré v úlohe severanského generála Granta trvá na dokončení severnej cesty, a niektorí ekonómovia, ktorí vypočítali, že južná vetva bude mnohokrát lacnejšia. Južania majú podporu dokonca v nepriateľskom tábore - úlohu južanského generála Leeho hrá štátny tajomník ministerstva dopravy.
Jedna aj druhá možnosť vedenia diaľnice má svoje argumenty za aj proti. Severná cesta by spojila priemyselné mestá na Považí, turistické centrá na Liptove a Spiši s Bratislavou a dvoma východoslovenskými metropolami. Okrem toho by urobila zo Slovenska diaľničný koridor medzi pobaltskými krajinami a južnou Európou. Jej nevýhodou je náročný terén - stavbári sa budú musieť prekopávať popod kopce a premosťovať množstvo priesmykov, čo stavbu predraží. Južná diaľnica by bola síce lacnejšia, no nespojila by toľko priemyselných miest. Jej zástancovia však hovoria, že investori by po postavení diaľnice začali objavovať aj tieto regióny.
Čo by to bola za vojna, keby svoju úlohu nehral aj lokálpatriotizmus? Otec myšlienky južnej trasy - analytik Juraj Mesík - je z Banskej Bystrice a jej najnovší zástanca - štátny tajomník ministerstva dopravy Branislav Opaterný - je z Brezna. Pôvodná severná trasa má obísť Banskú Bystricu aj Brezno, no nimi navrhovaná južná cesta by ich spojila so zvyškom krajiny.
Diaľnice sú lukratívnym biznisom nielen pre stavebné firmy, ale z ich výstavby a existencie ťažia aj regióny a firmy v nich. Prečo teda nepostaviť severnú aj južnú cestu? Štát na to síce nemá peniaze, ale neboli by sme jediní, kto autostrády zverí do rúk súkromných investorov.
Tí by si diaľnice postavili a potom ich aj prevádzkovali. No dali by pri ich stavbe tiež pozor na každú investovanú korunu, čo by mohlo porušiť slovenské tradície. A to by sa lobistom zo severu ani z juhu nepáčilo.