Zahraniční novinári v depozitári Kábulského múzea. FOTO - ARCHÍV
Vojnou zruinovanému Kábulskému múzeu chýba, až na vonkajšie steny bez okien, celé horné poschodie. Jeho prízemie tvorí spúšť posplietaných drôtov a rozbitých žiaroviek visiacich zo stropu. Mnoho stáročných diel v múzeu zničili alebo ukradli. Jediným stále viditeľným umeleckým výtvorom je veľká mramorová misa, vyrobená v juhoafganskom meste Kandahár v 15. storočí.
S britskou pomocou však už obnovili niekoľko miestností a predstavitelia múzea dúfajú, že bude možné reštaurovať aj niektoré zo vzácnych artefaktov. Rekonštrukcia sa uskutočnila v konzultácii s Britským múzeom v Londýne a s pomocou britského veľvyslanectva v Kábule, povedal novinárom Umara Chán Masúdi, riaditeľ sekcie múzeí na afganskom ministerstve informácii a kultúry. S prácami pomohli aj britskí príslušníci mierových jednotiek dohliadajúci na bezpečnosť v meste.
Kábulské múzeum, stojace oproti palácu kráľa Amanuláha, pozostáva z veľkej dvojposchodovej budovy so suterénom a rôznych ďalších budov. Múzeum bolo zničené počas občianskej vojny v 90. rokoch a mnoho národných diel buď zničili, poškodili, vyplienili alebo prepašovali za hranice. To, čo zostalo, zničil bývalý fundamentalistický režim hnutia Taliban, podľa ktorého boli obrazy ľudí modlárske a urážali islam.
Múzeum, patriace v súčasnosti k najbiednejším na svete, stále nie je pre verejnosť otvorené. Pracovníci dávajú dokopy starobylé sochy a ďalšie objekty uložené v sklade. Podľa Masúdiho bude obnova diel dlhým procesom, dúfa však, že sa im ich podarí sprístupniť do konca budúceho roka.
Renovácia sa začala 20. januára a momentálne sú k dispozícii dve miestnosti pre reštauračné práce a ďalšie dve pre zamestnancov. Nová dielňa, rozžiarená čerstvým žltým náterom, ostro kontrastuje s tmavým interiérom zvyšku budovy. Do tiež obnovenej susednej miestnosti dali tri umývadlá na čistenie predmetov.
Kultúrne dedičstvo Afganistanu sa považuje za jedno z najbohatších na svete. Krajina položená medzi Iránom, indickým subkontinentom a strednou Áziou, leží na kľúčovej obchodnej ceste, ktorej nevedeli takmer nikdy odolať prechádzajúce cudzie armády. Alexander Veľký v roku 323 pred n. l. a hordy Džingischána v roku 1219 boli len dvoma z mnohých votrelcov, ktorí zanechali v krajine svoje stopy.
(tasr)