SME
Pondelok, 25. január, 2021 | Meniny má GejzaKrížovkyKrížovky

Južná diaľnica má obhajcov

BRATISLAVA - Diskusia o najvhodnejšej trase slovenskej diaľničnej siete znova ožila. Strana ANO včera navrhla postaviť diaľnicu zo západu na východ Slovenska južnou vetvou. V súčasnosti štát financuje trasu, ktorá vedie severnou časťou Slovenska.


mapa

ANO tvrdí, že južná diaľnica sa dá postaviť do piatich rokov za 50 až 55 miliárd korún. Jej trasa by sa začínala v Bratislave a pokračovala cez Nitru, Banskú Bystricu, Košice a Prešov. Šéf ANO Pavol Rusko je presvedčený, že peniaze na výstavbu by sa mohli nájsť v súkromných firmách, ktorým by neskôr štát diaľnicu prenajal a umožnil im vyberať mýto.

Ministerstvo dopravy sa k plánu ANO zatiaľ oficiálne nevyjadrilo. Jeho hovorkyňa však upozornila na aktualizovaný projekt výstavby diaľnic, ktorý počíta s trasou Trenčín - Martin - Liptovský Mikuláš - Poprad - Prešov. Ministerský materiál, ktorým sa bude zaoberať vláda, neodporúča konzervovať už začatú výstavbu, ale „zachovať základnú koncepciu“. Tá spomína len severnú trasu. Ten istý materiál spochybňuje ideu prenajatia diaľnic súkromným investorom vzhľadom na intenzitu dopravy a akceptovateľnú výšku mýta.

Okrem polemiky sever - juh existujú aj názory, ktoré sú alternatívou k výstavbe diaľnic. Podľa analytika M.E.S.A. 10 Jaroslava Klinga sa treba zamyslieť nad tým, či neexistuje voči výstavbe diaľnic iná možnosť. „Myslím si, že diaľnicu netreba stavať. Možno by stačilo zvýšiť parametre existujúcich ciest - napríklad rozšíriť súčasné jazdné pruhy, prípadne vyriešiť obchádzky dedín. To by bola alternatíva výstavby diaľnic,“ vysvetľuje Kling.

Myšlienku získania súkromných investorov do budovania diaľnic. „Je však rozdiel, či to bude úver, alebo súkromne investované peniaze. Výstavbu diaľnice nevidím ako investíciu návratnú z krátkodobého hľadiska,“ tvrdil Kling. Ak sa k tomu pripočíta určitý zisk, ktorý investor bude chcieť z investície dosiahnuť, je financovanie takéhoto projektu nákladná záležitosť. Analytik Jaroslav Kling pochybuje o rentabilnosti investícií bez nadväzujúcich zákaziek verejného sektora. „V Amerike mali o budovanie diaľnic záujem betonári, asfaltéri a výrobcovia áut. Tie skupiny presadili budovanie diaľničnej siete v USA,“ dodal Kling.

Sever proti juhu

argumenty v prospech severnej vetvy:

  • hotový plán výstavby
  • preinvestované miliardy
  • spojnica veľkých priemyselných miest

argumenty v prospech južnej vetvy

  • lepšie geografické podmienky - menšia potreba výstavby tunelov a mostov
  • menej nákladná a zároveň kratšia trasa
  • predpoklad ekonomického rozvoja zaostalých južných okresov

Načo sú nám diaľnice?

Diaľnica sa často spomína buď ako rozvojový prvok územia, ktorým prechádza, alebo ako prostriedok spájania ekonomických centier na výmenu tovaru. Budovanie diaľnic treba podľa Klingu začleniť do kontextu cielenej regionálnej politiky vlády. Tu však neexistuje zhoda ohľadom severnej a južnej vetvy diaľnice. „Z hľadiska spájania existujúcich ekonomických centier a výmeny tovaru má väčší význam sever. Ako rozvojový prvok je významnejší pre juh, je to dlhodobo zanedbávané územie. Sú to oblasti s vysokým počtom rómskeho obyvateľstva, padol tam existujúci priemysel a poľnohospodárstvo, stúpa počet obyvateľov v poproduktívnom veku,“ upozornil analytik. Z finančného hľadiska Kling považuje za lacnejšiu výstavbu južnej vetvy vzhľadom na geomorfologické podmienky krajiny.

Často sa tiež spomína napojenie na európske dopravné koridory. Náš severo-južný dopravný ťah je podľa Klinga v priamej konkurencii s obdobným koridorom na Morave. Obidva sú pritom vo výstavbe, s českou stranou sa nedohodlo, ktorý z nich sa napojí na poľskú stranu. „Bude sa pritom používať výhodnejší z nich,“ povedal Kling. Slovensku konkuruje tiež severné diaľničné koridory Poľska a Maďarska. Tu sa podľa Klinga javí ako dôležité, aby sa diaľničný ťah na východe napojil na existujúcu maďarskú diaľnicu. (jog)

Peniaze na diaľnice

1997 10,2 mld Sk

1998 9,9 mld Sk

1999 7,7 mldSk

2000 8,1 mldSk

2001 7,9 mld Sk

2002 10,6 mld Sk

2003 9,6 mld Sk

2004 10,3 mld Sk

2005 10,9 mld Sk

2006 11,5 mld Sk

Zdroj: ministerstvo dopravy, Iinštitút pre verejné otázk

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Cestovanie

Inzercia - Tlačové správy

  1. Investície s fixným ročným výnosom od 6 do 8,25 %
  2. Vynašli sme sa aj v čase korony. 3D showroom očaril klientov.
  3. Mimoriadny úspech značky Toyota na Slovensku v roku 2020
  4. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste?
  5. Absolventi Paneurópskej vysokej školy majú takmer najvyšší plat
  6. Pandemická kríza urobila obrovské PR online vzdelávaniu
  7. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji
  8. Videobanking. Nová éra bankovania je tu
  9. Pandémia urýchlila zavádzanie nových technológií vo firmách
  10. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente?
  1. Arval Slovakia: Spoliehajú na nás firmy z kľúčových sektorov
  2. INEKO: Základná škola v Svätom Jure je najlepšia na Slovensku
  3. Absolventi Paneurópskej vysokej školy majú takmer najvyšší plat
  4. Pandemická kríza urobila obrovské PR online vzdelávaniu
  5. Operatívny lízing zmierni dopady krízy na váš biznis
  6. Stravné pre živnostníkov teraz najvýhodnejšie
  7. Investície s fixným ročným výnosom od 6 do 8,25 %
  8. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji
  9. Hygge ako životný štýl
  10. Vynašli sme sa aj v čase korony. 3D showroom očaril klientov.
  1. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste? 42 392
  2. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente? 29 349
  3. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji 15 075
  4. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku 9 269
  5. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov 8 837
  6. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku 8 773
  7. Wellness trendy, rozhovory a rady pre lepšie zdravie 7 387
  8. Produkujeme viac odpadu, kompostujeme len tretinu 7 377
  9. Ohlúpli sme počas Covid roka? 7 261
  10. Ekologická móda? Slovenská firma dokazuje, že to ide 7 114
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu