Londýn 17. februára (TASR) - Keď v novembri 2000 lovil skúsený rybár Olaf Sólsker ryby na západnom pobreží Grónska, vytiahol na breh čosi, čo nikdy predtým nevidel. Išlo o morskú šťuku Dissotichus elignoides, ktorej domovom sú tisíce kilometrov vzdialené chladné moria v okolí Antarktídy.
Tento fenomén skúmal tím Petra Möllera z univerzity v Kodani, ktorý o ňom napísal článok do časopisu Nature. Möllerov kolega Jorgen Nielsen potvrdil, že vo vodách západnej Arktídy sa doteraz nepodarilo chytiť rybu z opačného konca zemegule. Najsevernejší bod, na ktorom bol spozorovaný D. elignoides, sa nachádza pri Uruguaji.
D. elignoides je cenený pre svoje kvalitné biele mäso a nechýba na jedálnom lístku reštaurácií v žiadnom kúte sveta. V súčasnosti je obľúbenou alternatívou k treske, ktorej stavy v moriach severnej pologule značne poklesli.
Úlovok 1,8-metrového a 70 kilogramov vážiaceho exemplára však neznamená, že rybári sa budú môcť preorientovať na nový zdroj obživy. V ostatných desiatich až 20 rokoch trpeli grónske vody nadmerným výlovom a je nepravdepodobné, že v nich žije doteraz neobjavená populácia rýb.
K brehom Grónska sa asi dostal iba vytrvalý jedinec. D. elignoides totiž neprežije vo vode ohriatej na viac ako 11 stupňov Celzia. Vedci sa preto domnievajú, že ryba sa "zviezla" v chladných prúdoch v hlbinách Atlantiku, ktoré smerujú zo severu na juh. Len tak mohla prežiť cestu teplými povrchovými vodami na rovníku.
Rybu ulovili v hĺbke 1300 metrov, kde vládla pre ňu primeraná teplota. Aj keď je asi 10.000-kilometrový "výlet" šťuky určite rekordom, iné druhy morských rýb ako napríklad tuniaky, zvládnu oveľa väčšie vzdialenosti.