Uviedol to ruský prezident Vladimir Putin v rozhovore, ktorý dnes zverejnil taliansky denník Corriere della Sera.
Ľavicové sily v Rusku desia návrhy na pochovanie Leninových telesných pozostatkov vedľa hrobu jeho matky v Petrohrade. "Je to rozhodnutie, ktoré má predovšetkým emotívne následky," argumentoval ruský štátnik.
"Ihneď, ako zaregistrujem, že prevažná väčšina ľudí chce riešiť záležitosť okolo Lenina, budeme o nej diskutovať. Teraz to však nebadať, a tak o tom nebudeme hovoriť," vyjadril sa ďalej prezident Putin.
V sovietskych časoch bolo uctievanie pamiatky Lenina, ktorý zomrel v roku 1924, všeobecným komunistickým záväzkom. Po páde ZSSR strhli monumenty pripomínajúce vodcu svetového proletariátu.
Prvý ruský postsovietsky prezident Boris Jeľcin odstránil spred Leninovho mauzólea čestnú stráž. Jeľcin mnohokrát vyhlásil, že má v úmysle pochovať Leninovo telo, no neurobil tak. Telesné pozostatky tohto profesionálneho revolucionára, nachádzajúce sa v sklenenej rakve, majú návštevníci ruskej metropoly stále možnosť vidieť niekoľko dní v týždni.
Na oboch stranách dochádza k prejavom silných emócií. Tisícky ruských komunistov sa 22. apríla zhromaždili pri príležitosti 131. výročia Leninových narodenín pred mauzóleom, kde protestovali proti snahám o pochovanie jeho tela. V rukách niesli transparenty s textom "Ruky preč od Lenina!"
Liberáli však argumentujú, že v modernej spoločnosti niet priestoru pre verejné vystavovanie telesných pozostatkov a Lenina vidia ako nevhodného hrdinu pre postsovietske Rusko.