Výhľad z vrcholu hradných zrúcanín sa považuje za najkrajšiu „plastickú mapu“ Muránskej planiny.
Jej prirodzené centrum, obec Muráň, leží pod južnými zrázmi planiny. Ako výrazná dominanta vystupuje na okraji izolovaný vrch Cigánka (935 m n. m.). Na jej vrchole trónia zvyšky jedného z najvyššie položených a najväčších hradov na Slovensku - Muránskeho hradu.
Avšak nielen zrúcaniny hradu sú na tomto mieste príťažlivé - samotný vrch Cigánka s výrazným vrcholovým bralom je dostatočným lákadlom. Vrcholová časť hory je takmer na 45 hektároch národnou prírodnou rezerváciou. Je to významná botanická, zoologická, historická a archeologická lokalita. Vyskytujú sa tu vzácne druhy rastlín a živočíchov v pôvodných spoločenstvách. Za zmienku stojí aj nádherný výhľad, ktorý sa otvára z vrcholu a hradných zrúcanín. Všeobecne sa považuje za najkrajšiu „plastickú mapu“ Muránskej planiny a ďalšieho širokého okolia. Úchvatné sú najmä pohľady do hĺbok doliny Dolinského potoka či na náprotivnú výhľadovú Poludnicu.
Pozornosť si zasluhuje aj sám Muránsky hrad. Svojimi rozmermi - dĺžka 360 metrov a šírka 96 metrov - patril k najmohutnejším a najlepšie opevneným hradom Slovenska.
Muránsky hrad stavali v 13. storočí ako kráľovské sídlo, ktoré súčasne chránilo cestu z Gemera do Liptova a Zvolena. Názov hradu zaznamenali už v roku l271 ako castrum Mowran, ale ako vtedy vyzeral, nevieme, pretože v 15. storočí ho prestavali. Podľa všetkého mal jediné veľké nádvorie obkolesené mohutným múrom a baštami.
Keď sa Jiskrove a bratrícke vojská zmocnili Gemera, na Muráni mali zhromaždisko. V strede nádvoria stál palác, kaplnka, obytné a hospodárske budovy. Pozoruhodnou historickou postavou spojenou s dejinami hradu bol lúpežný rytier Matej Bašo. Hradu sa zmocnil v roku l529, so svojou družinou podnikal výpravy do širokého okolia, kde prepadával a raboval panské sídla, dediny aj mestá. Tak jeho „bašovaniu“ podľahli Levoča i Dobšiná, ktorú po vyplienení podpálil. Jeho vyčíňanie ukončilo cisárske vojsko. V roku l548 dobylo Muráň a Bašu zabili pri úteku.
Z ďalších majiteľov si zaslúžia pozornosť Széchyovci, ktorí hrad odkúpili a v roku l621 prestavali. Po zavraždení hradného pána Juraja Széchyho sa o sídlo starala vdova Mária so štyrmi dcérami. Najstaršia z dcér tiež Mária, si svojou krásou a odvahou vyslúžila meno Muránska Venuša. Jej druhým manželom sa v roku l645 stal František Wesselényi, známy organizátor proticisárskeho sprisahania v roku l666. O láske tohto krásneho páru kolujú legendy. Po Wesselényiho smrti takmer štyri roky Muránska Venuša bránila hrad proti cisárskym vojskám. Dobyli ho až v roku 1670.
V roku 1720 hrad kúpil Štefan Koháry. Jeho jediná dcéra sa vydala za Ferdinanda Coburga. Coburgovci boli potom majiteľmi Muráňa až do roku 1945. Pretože v tejto oblasti boli železorudné bane, hámre a huty už od roku 1551, pripojila ich táto bohatá rodina k svojmu banskému a hutníckemu impériu na strednom Slovensku. Hrad počas ich vlastníctva dvakrát vyhorel a od konca 18. storočia už nebol obývaný.
K Muránskemu hradu sa viaže veľa povestí a ľudových piesní, na ňom sa odohráva časť deja Jiráskovho románu Bratstvo. V roku 1972 zrúcaniny vyčistili a postupne zakonzervovali a osadili tu informačné tabule. MARTIN BELEJ
FOTO - ARCHÍV
Na Cigánku sa dá dostať po značkovaných chodníkoch z dvoch hlavných východísk. Z Muráňa po modrej a červenej značke trvá výstup približne 1 - 1 a 1/2 hodiny. Z opačného smeru, od Muránskej Huty, vedie žlto značený traverz juhovýchodným úbočím Muránskej planiny okolo chaty Zámok až na Cigánku. Táto trasa zaberie asi 1 a 1/2 hodiny. Muránsky hrad je s neďalekou Veľkou lúkou prepojený náučným chodníkom.
Zaujímavosti okolia: Veľká lúka (chov koní), Poludnica, Ľadová jama na Muráni, Stolické vrchy (Stolica, Kohút), Hradová nad Tisovcom, Predná hora.