Jej prirodzené centrum, obec Muráň, leží pod južnými zrázmi planiny. Ako výrazná dominanta vystupuje na okraji izolovaný vrch Cigánka (935 m n. m.). Na jej vrchole trónia zvyšky jedného z najvyššie položených a najväčších hradov na Slovensku - Muránskeho hradu.
Avšak nielen zrúcaniny hradu sú na tomto mieste príťažlivé - samotný vrch Cigánka s výrazným vrcholovým bralom je dostatočným lákadlom. Vrcholová časť hory je takmer na 45 hektároch národnou prírodnou rezerváciou. Je to významná botanická, zoologická, historická a archeologická lokalita. Vyskytujú sa tu vzácne druhy rastlín a živočíchov v pôvodných spoločenstvách. Za zmienku stojí aj nádherný výhľad, ktorý sa otvára z vrcholu a hradných zrúcanín. Všeobecne sa považuje za najkrajšiu „plastickú mapu“ Muránskej planiny a ďalšieho širokého okolia. Úchvatné sú najmä pohľady do hĺbok doliny Dolinského potoka či na náprotivnú výhľadovú Poludnicu.
Pozornosť si zasluhuje aj sám Muránsky hrad. Svojimi rozmermi - dĺžka 360 metrov a šírka 96 metrov - patril k najmohutnejším a najlepšie opevneným hradom Slovenska.
Muránsky hrad stavali v 13. storočí ako kráľovské sídlo, ktoré súčasne chránilo cestu z Gemera do Liptova a Zvolena. Názov hradu zaznamenali už v roku l271 ako castrum Mowran, ale ako vtedy vyzeral, nevieme, pretože v 15. storočí ho prestavali. Podľa všetkého mal jediné veľké nádvorie obkolesené mohutným múrom a baštami.
Keď sa Jiskrove a bratrícke vojská zmocnili Gemera, na Muráni mali zhromaždisko. V strede nádvoria stál palác, kaplnka, obytné a hospodárske budovy. Pozoruhodnou historickou postavou spojenou s dejinami hradu bol lúpežný rytier Matej Bašo. Hradu sa zmocnil v roku l529, so svojou družinou podnikal výpravy do širokého okolia, kde prepadával a raboval panské sídla, dediny aj mestá. Tak jeho „bašovaniu“ podľahli Levoča i Dobšiná, ktorú po vyplienení podpálil. Jeho vyčíňanie ukončilo cisárske vojsko. V roku l548 dobylo Muráň a Bašu zabili pri úteku.
Z ďalších majiteľov si zaslúžia pozornosť Széchyovci, ktorí hrad odkúpili a v roku l621 prestavali. Po zavraždení hradného pána Juraja Széchyho sa o sídlo starala vdova Mária so štyrmi dcérami. Najstaršia z dcér tiež Mária, si svojou krásou a odvahou vyslúžila meno Muránska Venuša. Jej druhým manželom sa v roku l645 stal František Wesselényi, známy organizátor proticisárskeho sprisahania v roku l666. O láske tohto krásneho páru kolujú legendy. Po Wesselényiho smrti takmer štyri roky Muránska Venuša bránila hrad proti cisárskym vojskám. Dobyli ho až v roku 1670.
V roku 1720 hrad kúpil Štefan Koháry. Jeho jediná dcéra sa vydala za Ferdinanda Coburga. Coburgovci boli potom majiteľmi Muráňa až do roku 1945. Pretože v tejto oblasti boli železorudné bane, hámre a huty už od roku 1551, pripojila ich táto bohatá rodina k svojmu banskému a hutníckemu impériu na strednom Slovensku. Hrad počas ich vlastníctva dvakrát vyhorel a od konca 18. storočia už nebol obývaný.
K Muránskemu hradu sa viaže veľa povestí a ľudových piesní, na ňom sa odohráva časť deja Jiráskovho románu Bratstvo. V roku 1972 zrúcaniny vyčistili a postupne zakonzervovali a osadili tu informačné tabule. MARTIN BELEJ
FOTO - ARCHÍV
Na Cigánku sa dá dostať po značkovaných chodníkoch z dvoch hlavných východísk. Z Muráňa po modrej a červenej značke trvá výstup približne 1 - 1 a 1/2 hodiny. Z opačného smeru, od Muránskej Huty, vedie žlto značený traverz juhovýchodným úbočím Muránskej planiny okolo chaty Zámok až na Cigánku. Táto trasa zaberie asi 1 a 1/2 hodiny. Muránsky hrad je s neďalekou Veľkou lúkou prepojený náučným chodníkom.
Zaujímavosti okolia: Veľká lúka (chov koní), Poludnica, Ľadová jama na Muráni, Stolické vrchy (Stolica, Kohút), Hradová nad Tisovcom, Predná hora.