Na budovaní megalitického objektu v Stonehenge, jednej z najstarších britských pamiatok, možno dohliadali Švajčiari alebo Germáni. Nevylučujú to archeológovia, ktorí študujú pozostatky zámožného lukostrelca, nájdené vlani neďaleko tohto miesta v hrobe ...
Písmo:A-|A+ Diskusia nie je otvorená
FOTO – TASR/EPA
Na budovaní megalitického objektu v Stonehenge, jednej z najstarších britských pamiatok, možno dohliadali Švajčiari alebo Germáni. Nevylučujú to archeológovia, ktorí študujú pozostatky zámožného lukostrelca, nájdené vlani neďaleko tohto miesta v hrobe starom 4000 rokov.
Včera oznámili, že tento lukostrelec pochádzal z Álp, pravdepodobne z terajšieho Švajčiarska, Nemecka alebo Rakúska. „V kraji okolo Stonehenge bol veľmi významnou osobou, je vzrušujúce pomyslieť, že niekto z cudziny, pravdepodobne z terajšieho Švajčiarska, mohol mať významný podiel na budovaní miesta,“ vyhlásil archeológ Andrew Fitzpatrick.
Hrob našli asi päť kilometrov od známeho Stonehenge. Okrem pozostatkov v ňom archeológovia objavili sto predmetov, medzi nimi zlaté náušnice, medené nože a keramiku. Vedci si myslia, že tento najstarší známy hrob v Británii, ktorý pochádza z obdobia okolo roku 2300 pred naším letopočtom, je najbohatší nájdený hrob z ranej doby bronzovej v Európe. Práve pre množstvo predmetov a ich exkluzivitu pochovanú osobu nazývajú vedci kráľ zo Stonehenge.
Testy zubnej skloviny ukázali, že sa tento muž narodil a vyrástol v Alpách. „V rôznych častiach sveta sa na zuboch vytvárajú rôzne pomery izotopov kyslíka a práve pomer, ktorý bol zistený na tomto chrupe, dokazuje, že ide o niekoho z Álp,“ povedal archeológ Tony Trueman. „Je to významný dôkaz, že kultúra importovaná z kontinentu pomohla Británii postúpiť ďalej za dobu kamennú,“ podotkol.
Megalitický kruhový objekt tvoria kamene s hmotnosťou dvadsať ton, leží neďaleko anglického mesta Salisbury a postavili ho niekedy medzi rokmi 3000 a 1600 pred naším letopočtom. Túto pamiatku každoročne navštívi milión turistov. (čtk)