Moskva 15. júla (TASR) - Nerovný boj s Čiernym morom, rôznymi prírodnými živlami, s nedostatkom finančných zdrojov a s nezáujmom úradníkov zvádza už roky najslávnejšie ruské letovisko Soči. V cárskych dobách v roku 1910 bola priemerná šírka pláží v okolí Soči asi 45 metrov. V roku 1950 už len 27 metrov, pred jedenástimi rokmi 16 metrov a dnes je priemerná šírka pláží už len 12 metrov.
Útok na pláže sa v Soči deje z oboch strán. V dôsledku intenzívnej tektonickej činnosti, zosuvu pôdy a erózie sa mesto približuje k moru. V dôsledku nedostatočnej pozornosti úradníkov, neochoty miestnej samosprávy spolufinancovať vlnolamy a spevňovanie brehov a nedostatočného financovania výstavby z federálneho ruského rozpočtu sa more približuje k mestu a pomaly pohlcuje pláže. Podľa Vladimira Meľnika zo stavebnej spoločnosti, ktorá má ochranu a spevňovanie brehov v náplni práce, more ukrajuje z pláží ročne 90 centimetrov.
Majiteľ plážovej reštaurácie Panorama sa ruskému týždenníku Itogi zdôveril, že jedna z letných júnových búrok, ktoré nie sú v čiernomorskom Soči ničím výnimočným, ho stála asi 1500 dolárov. Vlny odniesli spred jeho reštaurácie do mora barový pult a kyslíkovú bombu. Susedia museli volať sklenárov.
Po rozpade Sovietskeho zväzu sa Soči a desiatky kilometrov okolitých pláží stali ruskou čiernomorskou perlou, ktorá však stále čaká na svoj skutočný lesk. Sprvu bohatí ruskí rekreanti začali objavovať západoeurópske pláže a letoviská. Po nich aj nepočetné ruské stredné vrstvy v 90. rokoch zistili, že dovolenka pri mori v Turecku nemusí byť oveľa drahšia než rovnako dlhý pobyt v Soči, kde sú však služby na oveľa horšej úrovni a kde stále nie je najbezpečnejšia situácia.
Časy sa menia a záujem bohatých Moskovčanov rastie aj o byty a domy v Soči. Vlastné rekreačné zariadenie tam chce mať každý väčší federálny úrad a každá veľká ruská firma. U starousadlíkov to vyvoláva nádej, že pláže sa dočkajú aj väčšej pozornosti tých správnych úradníkov, ktorí rozdeľujú peniaze.
(spravodajca TASR Bohdan Kopčák) ed