Najvzdialenejšia planéta za hranicami našej slnečnej sústavy OGLE-TR-56b je zahalená v mrakoch atómov železa. FOTO – D. A. AGUILLAR
Vďaka teleskopu Sloan Digital Sky Survey (na snímke) poznáme zatiaľ najstarší kvazar vo vesmíre. FOTO – ARCHÍV
Extrasolárne planéty sa doteraz dokazovali iba nepriamo. Pretože nevyžarujú žiadne svetlo, sú stratené v jase svojej materskej hviezdy a pre pozemské ďalekohľady neviditeľné. Astronómovia preto hľadajú malé odchýlky v dráhe „podozrivej“ hviezdy, ktoré spôsobuje gravitácia potenciálnej planéty. Táto nákladná metóda však obmedzuje rádius pozorovaní na niekoľko sto svetelných rokov.
Dimitar Sasselov z Harvard-Smithsonian Center for Astrophysics a jeho kolegovia vsadili na iný postup. Hľadajú planéty, ktoré sa v zornej čiare k Zemi dostanú pred svoju materskú hviezdu a na nepatrný okamih zoslabia jej jasnosť. Tento efekt je veľmi krátky, možno ho prirovnať k preletu komára pred reflektorom pozorovanom zo vzdialenosti 300 kilometrov.
Takto predtým objavili planétu HD 209458b, vzdialenú 150 svetelných rokov. Bol to však vlastne iba test novej metódy, pretože vedci polohu plenéty už poznali.
V druhom prípade si Sasselovov tím vytipoval päť hviezd z 59 objavených v rámci projektu OGLE (Optical Gravitational Lensing Experiment). Pozorovali ich najväčším optickým ďalekohľadom na svete Keck I na Havaji, ktorý má priemer zrkadla desať metrov.
Planéta OGLE-TR-56b nie je zaujímavá iba vzdialenosťou od Zeme, ale vzhľadom na jej veľkosť aj vzdialenosťou od materskej hviezdy. Tento odstup činí iba štyri hviezdne polomery. Rok na tejto planéte trvá iba 29 hodín. Pretože je však veľká približne ako Jupiter, otvára objav vedcov šance na nájdenie ďalších planét veľkosti našej Zeme.
Počasie na planéte je pravdepodobne exotické. Sasselov predpokladá, že na povrchu vládne horúčava 1700 stupňov Celzia a v horných vrstvách atmosféry sa tvoria oblaky. Z nich však nepadá voda, ale železo v tekutom stave.
* * *
O objav doteraz troch najstarších kvazarov sa zaslúžil Fan Siao-chuej z Arizona Steward Observatory v Tucsone s kolegami. Jeden z kvazarov je od Zeme vzdialený neuveriteľných 13 miliárd svetelných rokov a leží v súhvezdí Veľký voz.
Podľa Fana kvazary vznikli už 800 miliónov rokov po veľkom tresku, teda v čase, keď mal vesmír iba jednu dvadsatinu svojho súčasného veku. Objav, ktorý prirovnal Fan k príslovečnému hľadaniu ihly v kope sena, je výsledkom kombinácie niekoľkých ďalekohľadov. Najviac pomohol Sloan Digital Sky Survey v observatóriu Apache Point (štát Nové Mexiko). Hľadanie sťažovala skutočnosť, že veľa hviezd vyzeralo spočiatku ako kvazary s vysokým červeným posunom.
Pomocou červeného posunu sa určuje vek a vzdialenosť sledovaných hviezd. Astronómovia predpokladajú, že najrýchlejšie sa vzďaľujú od Zeme galaxie na okraji vesmíru. Čím je toto vzďaľovanie rýchlejšie, tým viac sa posúva spektrum svetla vyžarovaného týmito objektmi k červenej oblasti. Čím je červený posun väčší, tým je objekt od pozorovateľa vzdialenejší.
Spektrálne analýzy určia, či ide o kvazar, pohlcovaný čiernou dierou nespočetnekrát väčšou ako Slnko, alebo o malú, blízku hviezdu so zlomkom hmotnosti Slnka. Spektrá spomínaných troch kvazarov majú červený posun 6,4, 6,2 a 6,1. Doteraz bol známy jediný kvazar s červeným posunom väčším ako šesť.
(tasr, ač)