SME

Najlepšie budapeštianske krčmy sú v najväčších ruinách

Klobásky, syry, guláš, domáce polievky, pečené rebierka, vyberte si. K tomu krígeľ tamojšieho Soproni piva alebo radšej Plzeň.

[content type="img" render-type="pressphoto" title=""src="http://i.sme.sk/cdata/4/79/7972064/sm-0820-013f-6xmadargk1.rw_r7224.jpg" author="Gabriel Kuchta /Sme" longread-pos="full"]Reštaurácie, krčmy, krčmičky v niekdajšej budapeštianskej židovskej štvrti sú plné ľudí. Zóna zábavy tu vtiahne celý svet.[/content]

Viete, čo je romkocsma? Niečo ako zábavný podnik postavený na ruinách. U nás na to nemáme výstižný ekvivalent, preto si musíme vystačiť s anglickým výrazom ruin pub. V Maďarsku sa z krčiem tohto typu stal za posledné roky veľký fenomén. A v čom je ten vtip? Že ruiny stále čakajú.

TEXT: Eva Andrejčáková

O tom, že Budapešť je plná krásnych veľkých domov so skrytými dvormi a malebnými pavlačami, sa u nás hovorí najčastejšie len v biednej súvislosti: že ju celú postavili murári z Oravy. Pozrime sa však na to inak. Vieme, čo by sme s nimi dnes robili my? Maďari už roky nachádzajú spôsob, ako z nich vyťažiť pre ľudí pohodu. Na ich pozostatkoch budujú štýlové krčmy. Vitajte v ruin puboch.

Poďte sa začudovať

Ak ste hlavné mesto Maďarska náhodou navštívili naposledy pred pätnástimi rokmi, iste ste netúžili vidieť židovskú štvrť v siedmom obvode.

Bolo to síce v bližšom centre, no mnohé budovy už podľahli zubu času, schátrali a akútne potrebovali rekonštrukciu. Viaceré z nich definitívne padli za obeť. Ostali po nich prázdne pozemky a dvory, v lepšom prípade nanovo nadstavené zadné trakty, ktoré však charakter priestoru zásadne menili.

Dnes sem môžete prísť a budete sa riadne čudovať. Po bezútešnom pohľade na mnohých miestach niet ani stopy. Veľkú časť židovskej štvrte prednedávnom úplne obnovili. Je na prasknutie plná kaviarní, reštaurácií, záhradných terás a krčmičiek, ktoré sú, samozrejme, na prasknutie plné ľudí. Zóna zábavy tu kedykoľvek vtiahne celý svet.

sm-0820-013f-madargk1.rw_s900.jpg

Keby bol dom opravený, asi by ste od svojho stola k susedom nevideli. V ruin pube áno. Foto: Gabriel Kuchta/SME.

Langoš so syrom či syr s langošom

Poďme však od turistickej zóny kúsok ďalej, bližšie k ľuďom, ktorí sú zvedaví viac na domácich. Kazinczyho ulica je ďalšia časť židovskej štvrte, ktorá za posledných desať rokov prežila obrovskú zmenu. Dnes ani ju už neobchádzajú turistické nájazdy, no predsa akosi dýcha človečinou.

Krčma vedľa krčmy s názvami od výmyslu sveta – Žltá zebra, Čierny pes, Malý podnik, Polievka zo sekery... všade posedenia na terasách, niekde fungujú seriózne kuchyne, inde ponúkajú stánkové jedlá.

Langoš so syrom alebo skôr syr s langošom? Klobásky, syry, guláš, domáce polievky, pečené rebierka, vyberte si. K tomu krígeľ tamojšieho Soproni piva alebo radšej Plzeň, a možno strek z badacsonyského bieleho by bol najlepší. Alebo radšej dačo tvrdé domáce. Barackovicu či dokonca kráľovské Unicum?

Krčmové lastovičky

Prvé krčmové lastovičky prileteli do týchto končín už po roku 2000. Vtedy sa dalo dokopy zopár mladých nadšencov s túžbou otvoriť si malú kaviareň.

Keď v roku 2001, ešte na inom mieste v tmavej pivnici, usporiadali prvý otvárací žúr, nečakali, že ľudia sa ledva pomestia a bude treba uvažovať o väčšom priestore.

Nenapadlo im, že keď jeden z nich odíde do Berlína a otvorí tam kaviareň s rovnakým názvom, zafunguje to ešte lepšie.

A ani sa im neprisnilo, že dnes budú na Kazinczyho ulici prevádzkovať jeden z turisticky najznámejších maďarských podnikov. Záhradnú reštauráciu Szimpla.

Pravá mrkva

Nie nadarmo ju volajú pramatkou budapeštianskych ruin pubov. Je z nich najstaršia, no pritom si svoj zničený výzor pestuje ako pravá budapeštianska dáma v rokoch. Ošarpanú fasádu si hneď všimnete – je plná nápisov, tabuliek a plagátov, ktoré lákajú dovnútra.

To, že sa ocitnete v pavlačovom dome s poschodím, uvedomíte si až vo chvíli, keď naň po schodoch vyleziete a pozriete sa na dianie zhora. Dvere na voľakedajších bytoch sú otvorené, v každom zákutí pavlače je stolík, funguje tu niekoľko barov a malých kuchýň zároveň. Interiér je plný najrôznejších starinárskych vychytávok, ktoré neustále pribúdajú a hoci by sa zdalo, že sa to dá s nimi prehnať, sú dôkazom, že ruina znesie naozaj všetko.

K priestoru patrí aj terasa so záhradným kinom. Prevádzkovatelia si dávajú záležať na programe – ponúkajú koncerty, premietania, besedy, literárne večery.

Ozaj, ak máte chuť na niečo zdravé, zabudnite na mrkvové raw koláčiky. Tu si môžete objednať rovno mrkvu. Pravú, veľkú a chrumkavú.

sm-0820-014f-3xhkoleveskert.rw_s900.jpg

Podnik Kőleves.

Na koľajniciach osudu

Sústružnícka dielňa Tivadara Miku kedysi prekvitala. Za socializmu, pochopiteľne, chradla a ruinou bez šance bola ešte pred trinástimi rokmi. Ošarpaný dom s dvorom dláždeným keramitovými tehlami, cez ktorý dokonca viedli do dielne úzke koľajnice, čakal na svoj osud.

V okolí židovskej štvrte sa chystala nová výstavba. Dom stál v ceste, hrozilo mu zbúranie. V tom čase sa ho ešte nemal kto zastať, až neskôr prišli na scénu aktivisti, čo rozbehli úsilie o ochranu židovských pamiatok. Dom však medzitým kúpil potomok pôvodného majiteľa aj s priľahlým pozemkom a susednou budovou. Američanka s maďarskými koreňmi tu chcela postaviť hotel.

Prišiel však zásah organizácie svetového kultúrneho dedičstva. Dom vyhlásili za pamiatku a hotel sa nekonal, naopak, starý dom sa mal obnoviť. Nových majiteľov čakalo mnoho prekvapení, ale neoľutovali. Dom odhalil svoje vzácne skryté miesta.

Tak sa začal rodiť jeden z ďalších vychytených zábavných podnikov na Kazinczyho 47. Volá sa podľa majiteľa domu – Mika Tivadar Mulató. Jeho interiéry už ruiny nepripomínajú, no staré stoly a tonetky, starožitné doplnky či osvetlenie v podobe dychových plechových nástrojov odkazujú na bývalú dielňu.

sm-0820-014f-pub.rw_s900.jpg

Krčma Mika Tivadar.

Na ulici za ulicu!

Otvorenie kaviarne Szimpla spustilo v Budapešti nový trend, mnohým duchaprítomným ľuďom šla príkladom. Dnes si s nasledovníkmi konkuruje na jednej ulici, no všetkých spája rozumný prístup a myšlienka ochrany a rozvoja mesta. To niekedy znamená viac ako zisk.

Že Kazinczyho sa vie zomknúť, najlepšie vidno po víkende. Majitelia podnikov sa postarajú o to, aby mali čisto nielen na terasách, ale aj na ulici. A keď ju vyčistia, môžu ísť demonštrovať. Za čo? No predsa, aby sa ich ulica stala pešou zónou.

Lákavý úkaz ruin pubov zaujíma čoraz viac zahraničných turistov, majú ich rovnako radi ako domáci. Čas navyše hovorí, že medzitým vyrástla nová generácia, ktorá ruin puby už považuje za samozrejmosť. O tom, aká bude ich budúcnosť, majitelia iste často rozmýšľajú. A čo my? Mohli by sme napríklad to maďarské slovo prebrať do slovenčiny. Veď pár „romkocsiem“ by sme u nás našli. A potom si zaspievajme ako Emil Rulez. Hello, tourist!

Najlepšie hungarikum je Unicum

Tajný trezor hlavnej kapitulskej knižnice v Ostrihome ukrýva jeden z najvzácnejších pokladov maďarského konzumu. Recept na všeliek, ktorým liečili už naše prastaré mamy, sa volá Unicum.

Z mora vytŕča mokrá hlava. Vypúlené oči túžobným a smädným pohľadom sledujú tmavú guľatú fľašku s červeným krížikom na bielom kruhovom podklade, hojdajúcu sa vlnách. Je len na dosah ruky. Bude stroskotancovou záchranou.

Vedel to už Platón

Prečo je tá fľaša vlastne guľatá? Mnohí to vraj dodnes nevedia. Guľa má totiž podľa platónskych filozofov najdokonalejší tvar, a takú formu má aj duša. Tvorcovia reklamy to museli vedieť už v roku 1905. Spomínaným výjavom totiž už vtedy preslávili Unikum – horkú medecínu, ktorá vám vždy a všade pripomenie Maďarsko.

Tradičný žalúdočný likér firmy Zwack je jednou z najznámejších maďarských chránených značiek na svete. Zaraďujú ho medzi výnimočné maďarské produkty – hungariká. Pamätá dokonca ešte časy cisára Jozefa.

To je jedinečné!

Legenda hovorí, že názov alkoholu vznikol v roku 1790, keď doktor Zwack, dvorný lekár cisára Jozefa II., ponúkol svojmu vládcovi zvláštny bylinný likér. Cisár údajne zaplesal a unesene zvolal: Das ist ein Unicum! To je jedinečné! Od tej chvíle sa medzi šľachtou mohol spoľahlivo šíriť.

János Zwack z lekárskej rodiny si ho spolu s obchodným partnerom dali patentovať v roku 1883. Výrobu spustili v budapeštianskej fabrike ešte v tom istom roku, keď sa už v alkoholovom priemysle objavil potrebný jemnozrnný alkohol.

sm-0820-014f-2xunicum.rw_s900.jpg

Falošné časy

Budapeštianska fabrika sa dodnes nachádza na brehu Dunaja v časti Ferencváros. Presťahovala sa sem ešte v roku 1890, keď bol jej majiteľ nútený výrobu pre narastajúci odbyt rozšíriť. V zlatých časoch firma vyrábala vyše dvesto rôznych alkoholických nápojov, bola jedným z jeho najvýznamnejších európskych výrobcov a zásobovala cisársky dvor.

Druhá svetová vojna spôsobila fabrike veľké škody. Bombardovali ju, a čo z nej zostalo. podpálili pred ústupom Nemci. Po jej obnove prišiel ďalší úder – znárodnenie. Rodina majiteľa však odovzdala štátu falošný recept a za dobrodružných okolností emigrovala. S výrobou začala opäť v Taliansku. Odvtedy existovali dva druhy Unicumu – jeden domáci v štátnom vlastníctve, druhý taliansky, s pôvodnou receptúrou, známy v zahraničí.

Móda sušených sliviek

V roku 1970 prebral firmu v Taliansku potomok Péter Zwack. Po páde režimu v Maďarsku kúpil späť aj zoštátnený rodinný majetok a vrátil sa aj tam k výrobe podľa pôvodnej receptúry.

Unicum má intenzívnu, horkú suchú chuť. Mieša sa v nej vyše štyridsiatich druhov bylín a korenín, medzi nimi pomarančová kôra, zázvor, rebarbora či kardamóm. Niekoľko týždňov sa macerujú v liehu, výsledná tekutina však svoju zamatovú chuť získava až šesťmesačným zrením v dubových sudoch. Najnovšou variáciou je príchuť sušených sliviek.

Mosty, ktoré spájajú

Horký likér sa podobný nášmu Tatranskému čaju či Fernetu (ale ten je o dosť sladší) a obsahuje 40 percent alkoholu. Pije sa predovšetkým ako aperitív, lebo dodáva chuť do jedla, ale je vhodný aj na prípravu long-drinkov. Ochranná známka je zdobená zlatým krížom Svätého Štefana a symbolizuje štyri svetové strany.

Recept jedinečného alkoholu je tajný. Keď sa niekedy náhodou prejdete mostom Márie Valérie zo Štúrova na maďarskú stranu, spomeňte si naň. Leží v trezore hlavnej kapitulskej knižnice v Ostrihome.

(ea)

Čítajte ďalej

Vyberte si dovolenku na Silvestra už teraz

Oslávte príchod nového roka vo veľkolepom štýle na tropickom ostrove.

Dovolenka na Silvestra. Tipy na destinácie.

Turistický sprievodca na Sicíliu

Praktické informácie pre turistov, ktorí plánujú navštíviť taliansky ostrov Sicíliu.

Turistický sprievodca na Sicíliu.

Krásy Slovinska, ktoré stihnete za predĺžený víkend (Cestopis)

Slovinsko je nádherná krajina s veľmi krásnou, rozmanitou prírodou.

Barcelona: Na ceste po stopách Gaudího

Tvorbou architekta Antonia Gaudího sa každoročne kochajú milióny turistov.

Gaudí zbožňoval farby, nepravidelné tvary a prírodné motívy.

Dvanásť cestovných kancelárií preverujú, či sú poistené

Skôr ako teroristi či prírodná katastrofa môže pokaziť letnú dovolenku neseriózna cestovná kancelária

Preverte si, či je cestovná kancelária poistená. Aby ste na dovolenke nemali zbytočné problémy.

Reportáž: Mesto, ktoré nedobyl ani Alexander Macedónsky

"Je fascinujúce, ako niečo také dokázali vtedy postaviť."

Domov NajnovšieNajčítanejšieDesktop