Ak chcete cestovať spôsobom „vidieť veľa a minúť málo“, vyskúšajte couchsurfing.
[content type="img" render-type="pressphoto" title="" src="https://m.smedata.sk/api-media/media/image/sme/1/56/5670281/5670281.jpeg?rev=2" author="" longread-pos="full"][/content]
Text: Magdaléna Vaculčiaková
Foto: Magdaléna Vaculčiaková
Nepotrebujú luxus, túžia po ozajstných zážitkoch. Chcú cestovať, precvičiť si cudzie jazyky, hľadajú autentickosť, ideálne za minimálne náklady. Nepotrebujú rezorty a hotely, naopak, na prespatie im úplne stačí gauč. Na oplátku ponúknu voľné miesto vo svojom byte, zájdu s vami na kávu, ukážu pár zaujímavostí zo svojho okolia. Taká je taktika couchsurferov (couch znamená v angličtine gauč), turistov, ktorí chcú vidieť veľa a minúť málo.
Nájdete ich na globálnej sociálnej sieti couchsurfing, ktorá má dnes už viac ako desať miliónov členov v dvestotisíc mestách po celom svete. Ak chcete byť jedným z nich, jednoducho sa zaregistrujete, vytvoríte si profil, na ktorom vyplníte pár informácií.
Čím viac o sebe prezradíte, tým ľahšie nájdete gauč zadarmo. Ľudia chcú vedieť, koho k sebe domov pozývajú. Potom vám už nič nebráni kočovať inak, než sa odporúča v turistických bedekroch. Treba sa však pripraviť aj na to, že nie všetko bude ako z rozprávky. To, čo sa spočiatku javí ako výhoda, môže na mieste človeka zaskočiť.
1. Je to lacné, ale nie je to zadarmo
Pre mnoho cestovateľov je nocľah zadarmo primárnym dôvodom, prečo využívať couchsurfing. To, že ľudia po celom svete ponúkajú ubytovanie u seba doma bez nároku na odmenu, však neznamená, že je to pre vás naozaj lacnejšie. Samozrejme, záleží na krajine a nákladoch. „Niekedy couchsurferi bývajú tak ďaleko od centra mesta, že doprava k nim stojí viac ako nocľah. A najmä, zaberie veľa času,“ vraví skúsený couchsurfer Tomáš.
Na profiloch niektorých hostiteľov sa tiež postupne objavuje, že ak sa u nich chcete zdržať, očakávajú napríklad príspevok na jedlo, ktoré pre vás uvaria. Hostiteľ nie je povinný vám variť a už vôbec nie zadarmo. Sú však prípady, keď vás stravovanie v rodine vyjde drahšie, ako keby ste sa najedli napríklad v uliciach hlavného mesta Thajska Bangkok.
2. Skutočný život, ale niekedy v bojových podmienkach
Veziete sa v autobuse po prašnej, deravej ceste a dúfate, že na jej konci bude dedinka, ktorej názov ani neviete správne vysloviť. Všetci v autobuse sa čudujú, prečo idete do Meegalewy. Na mape dedina nie je, takže si ani nemôžete overiť jej existenciu. Našťastie, nie ste prvý couchsurfer, ktorý zavítal k Srílančanovi Samantheemu, šofér teda vie, pred ktorým domom zastaviť.
Vystúpite uprostred srílanskej dedinky, ktorá má asi dvadsať domov. „Keď som bol dieťa, všade tu bola džungľa,“ vraví tridsaťročný miestny. „Ľudia dnes majú okolo domov ploty, pretože slony sú stále zvyknuté sem chodiť,“ smeje sa.
Uprostred srílanskej džungle strávite dva dni. Samanthee vám ukáže aj budhistický chrám ukrytý v obrovskej skale. Otvára ho dvojmetrový mních, kľúčom, ktorý má asi dvadsať centimetrov, ako z rozprávky.
Kúpete sa v okolitých jazerách, nakupujete na miestnom trhu neznámu zeleninu a varíte so Samantheeho ženou najlepšiu srílanskú večeru. Navštívite aj Samantheeho rodičov, ktorí sú na cudzincov zvedaví rovnako ako ostatní obyvatelia dedinky. Avšak, nie ako na turistické objekty. Vďaka couchsurfingu zažívate skutočný život tak, ako ho žijú Srílančania.
U Samantheeho máte samostatnú izbu. Je plná komárov. Po podlahe lezú húsenice, pavúky majú svoj domov v každom rohu miestnosti. Ak nemáte radi hmyz, nevyužívajte couchsurfing v rozvojových krajinách. Tu žijú ľudia v prírode a s prírodou. Na mravce neaplikujú chémiu hneď, ako sa im v kuchyni nejaký zjaví. Šváby sú členmi domácností.
