Národný žrebčín má dnes takmer šesťsto koní.TEXT: Tomáš Holúbek
A k si chcete pozrieť turistické zaujímavosti okolia Nitry, rezervujte si aspoň predĺžený víkend. Ani to nemusí stačiť. Do štyridsiatich kilometrov od Nitry nájdete množstvo kaštieľov, hradov, zámkov. Niektoré – napríklad kaštiele v Nových Sadoch alebo v Oponiciach – ešte pred pár rokmi vyzerali na spadnutie. Dnes sú z nich luxusné miesta s nádychom romantickej histórie.
Medzi najznámejšie zámky v okolí Nitry nepochybne patrí zámok v Topoľčiankach, ktorý je magnetom pre turistov z celého sveta. Len exponáty v zámockom múzeu si ročne pozrie 12-tisíc ľudí. Najviac ich prichádza práve v lete. Rakúšania idú po stopách Habsburgovcov, Čechov viac zaujíma pôsobenie bývalých československých prezidentov, ktorí si zo zámku v malebnom anglickom parku spravili letné sídlo.
Duch na zámku
Prvý prezident ČSR Tomáš Garrigue Masaryk tu raz tak pretiahol dovolenku, že na zámku zotrval štyri mesiace. Aby mal prehľad, čo sa v krajine deje, nosievali mu až z Prahy lietadlom noviny, zhadzovali ich do poľa. Po Masarykovi sa na zámku zachovalo množstvo predmetov, napríklad originálny telefón z roku 1925.
Neskorogotický zámok z 15. až 16. storočia v renesančnom a barokovom slohu má klasicistické prístavby. A práve tento trakt zámku považujú odborníci za jeden z najkrajších a najčistejších architektonických prejavov klasicizmu na Slovensku.
V rohu jednej miestnosti je skriňa nevyčísliteľnej hodnoty. Hovorí sa o nej, že je zo sto druhov dreva. Vyrobil ju viedenský umelecký stolár Michael Hirn v roku 1739.
A nebol by to zámok, keby v ňom nestrašilo. Zjavuje sa tu malá čiernovlasá a veľmi pekná žena, ktorá sa ľuďom milo prihovára. Je ňou Alžbeta, dcéra grófky Alžbety Rákociovej, ktorá dala v roku 1662 postaviť zámockú kaplnku.
Alžbeta mala nešťastný život. Už v trinástich sa vydala za svoju životnú lásku Adama Erdödyho. Adam však čoskoro zahynul v bojoch s Turkami a Alžbeta si musela zobrať jeho brata. Ten bol úplne iný a žieňa ho nikdy neľúbilo.
Alžbeta pomáhala ľuďom, kde sa len dalo, starala sa o chudobných aj o chorých. Z nešťastnej udalosti sa však nikdy nespamätala. Na znak smútku za Adamom nosila iba biele šaty, lebo biela bola v tom období farbou zármutku.
Zomrela mladá po ťažkej chorobe, ale podľa legendy jej od žiaľu puklo srdce. Dodnes sa jej duch na zámku zjavuje, takže z Topoľčianok nikdy úplne neodišla.
Dcéra grófky Alžbety Rákociovej dala v roku 1662 postaviť zámockú kaplnku.
Európske bizóny a päť plemien koní
V Topoľčiankach by ste nemali obísť ani ďalšie lákadlá. Lávkou ponad potôčik sa zo zámku dostanete k vinárskym závodom, jedným z najväčších u nás. Ročne vyprodukujú šesť miliónov fliaš vína – pre každého Slováka jednu. V tamojších pivniciach, ktoré sú niekoľkokrát do roka otvorené pre verejnosť, nájdete aj staré masívne dubové sudy, ktoré dosahujú výšku dva a pol metra.
Hneď vedľa zámku je aj Národný žrebčín. Zriadili ho v roku 1921 a dnes má takmer šesťsto koní plemien lipican, hucul, shagya arab, slovenský teplokrvník a arabský plnokrvník. Je jediným žrebčínom, ktorý chová päť plemien čistokrvných koní naraz.
Okrem prehliadok stajní a jazdiarní si môžete celé Topoľčianky prejsť ako aristokrati – na koči ťahanom vzácnymi lipicanmi. Je tu navyše aj Hipologické múzeum, zbierka vecí súvisiacich s chovom a šľachtením koní. Expozícia je jediná svojho druhu na Slovensku a má viac ako tritisíc predmetov.
Iba na skok z Topoľčianok je to do zubrej zvernice, kde chovajú zubra, ktorému hovoria aj európsky bizón. Zvernica je jedinou svojho druhu na Slovensku, na našom území majestátne zvieratá vážiace niečo vyše tony inde žiť nenájdete.
Zubry pravidelne schádzajú z kopcov, aby sa nakŕmili, na tento rituál sú zvyknuté. Najlepší výhľad na ne budete mať z vyhliadkovej plošiny. Z nej ich vidieť ako na dlani aj v čase, keď po jedle oddychujú.
Magnetom Nitry je história i sedem kopcovČítajte
Zakvitnutý raj
Po ceste naspäť do Nitry neodbočte na diaľnicu, ale choďte po starej zlatomoravskej rýchlostnej ceste. Odbočte na Tesárske Mlyňany. Z nich, alebo aj zo susednej Viesky nad Žitavou sa dostanete do Arboréta Mlyňany, ktoré leží v katastroch oboch dedín. Na svoje si tu prídu milovníci drevín, rastlín, kvetín, stromov a prírody celkovo.
Arborétum Mlyňany je najväčšia zbierka stálozelených drevín v strednej Európe. Vzniklo v roku 1892, keď ho založil uhorský šľachtic Štefan Ambrózy-Migazzi a pri jeho zrode stál podľa dostupných zdrojov aj záhradník Jozef Mišák. Zakladatelia chceli dokázať životaschopnosť vždyzelených drevín v našich podmienkach, a to sa im aj podarilo.
Arborétum má rozlohu 67 hektárov a je unikátne svojou zbierkou rastlín z rôznych kontinentov, ktorá sa odhaduje približne na 2200 taxónov. Najstaršia plocha – Ambrózyho park – je súčasne s kaštieľom v areáli parku zapísaná ako národná kultúrna pamiatka.
Arborétum má niekoľko trás. Tá hlavná meria 4,5 kilometra a vedie Ambrózyho parkom, Severoamerickou a Východoázijskou plochou až k východu. Informácie pri prechádzke parkom poskytnú automatické informačné zariadenia, objednať sa dajú aj kvalifikovaní sprievodcovia.
Najviac návštevníkov prichádza už tradične koncom apríla a v máji, lákajú ich najmä kvitnúce rododendróny a azalky.
V arboréte sa môžete pokochať pohľadom na cudzokrajné dreviny z oblasti Stredozemného mora, Severnej Ameriky, Európy aj východnej Ázie. Sú tu aj jazierka a rozsiahle lúky, na ktorých ľudia radi piknikujú. Oddychovať sa tu dá aj počas kultúrnych podujatí, ktoré tu organizujú.
Na mieste zjavenia Panny Márie
Keď sa z Tesárskych Mlynian vydáte smerom na Slepčany, po pár kilometroch narazíte na Novú Ves nad Žitavou. Na pohľad obyčajná dedina ukrýva rarity.
Za dedinou je pútnický areál Studnička zasvätený Panne Márie Kráľovnej. V čase augustovej mariánskej púte sem prichádza okolo 7-tisíc návštevníkov.
Vyviera tu voda, o ktorej ľudia hovoria, že má zázračné účinky a lieči ťažko chorých. Prameň je na mieste, na ktorom sa v roku 1860 údajne miestnemu pastierovi zjavila Panna Mária.
Pred vstupom do areálu vás očarí vzácny most, ktorý je architektonickou a technickou pamiatkou. Domáci ho poznajú pod názvom Turecký most. Vznikol v čase tureckých nájazdov, Turci si ho postavili, aby mohli prejsť cez rieku.
Dnes už most ponad potok Drevenica nepoužívajú. Dediny Nová Ves nad Žitavou a Veľké Chyndice spája nový most. Na Tureckom moste rastie tráva, čo mu dodáva romantický nádych. Most je obľúbeným miestom milencov, vo svadobných šatách sa sem chodievajú fotiť mladomanželia.
Hrad Hrušov.
Hrady zachránili dobrovoľníci
Na svoje si v okolí Nitry prídu aj milovníci hradov. Najznámejšie sú stredoveké hrady Gýmeš a Hrušov.
Gýmeš je jedným z najstarších, najväčších a najvzácnejších slovenských hradov. Rozťahaný je na ploche až 16-tisíc štvorcových metrov.
Vypína sa nad Jelencom neďaleko Nitry, no dostať sa naň dá ľahšie od lúky hneď na začiatku obce Kostoľany pod Tríbečom. Stúpanie z Jelenca, v ktorého katastri hrad leží, je strmšie a náročnejšie. Od Kostolian vedie pohodovejšia cesta, najskôr cez lúku, potom cez les. Netrénovaní turisti zvládnu výstup za trištvrte hodiny.
V posledných rokoch sa na hrade striedajú skupinky dobrovoľníkov i odborníkov, ktorí sa ho snažia ako-tak zachrániť, lebo Gýmeš chátral už asi 180 rokov. Jeho zdevastovanie prišlo pomerne rýchlo. Kedysi patrilo toto honosné sídlo Forgáčovcom, jednej z najvplyvnejších a najbohatších rodín v Uhorsku. Odkedy ho v 30. rokoch 19. storočia opustili, išlo to s Gýmešom rýchlo dole vodou. Keď naň prvý raz dorazili dobrovoľníci, časti hradu nebolo pod náletovou zeleňou ani vidieť. Práve po práci dobrovoľníkov, ktorí prioritne poodstraňovali nebezpečne napadané kamene a sprístupnili ťažko dostupné miesta, sa sem turisti v posledných rokoch hrnú jedna radosť.
Pôvodný neskororománsky hrad dal krátko po tatárskom plienení (1241 – 1242) postaviť Ondrej z rodu Hunt-Poznanovcov. Jeho potomkovia sa stali zakladateľmi významného rodu Forgáčovcov, ktorému hrad patril až do zániku v 19. storočí.
Už v tom čase patril medzi skvosty Uhorska. Hovorí sa, že pri jeho hranolovej veži sa inšpirovali francúzskymi hradmi.
Gýmeš niekoľkokrát podpálili – napríklad Turci v roku 1530 či v 17. storočí povstalecké vojská sedmohradského kniežaťa Gabriela Bethlena. Svoje meno dostal hrad zrejme po jelenici. Slovo 'gím' v preklade znamená jelenica alebo srna.
Hrad Hrušov nájdete na ceste medzi Topoľčiankami a Skýcovom. Ani ten by dnes bez zásahu dobrovoľníkov nestál. Skupiny nadšencov sa na záchrane národnej pamiatky striedajú už jedenásty rok.
Keď na hrad dorazili, bol v zúfalom stave. Dva roky trvalo, kým z neho odstránili náletové dreviny, buriny a odpadky. Devastoval ho nielen zub času, ale aj partie, ktoré sa sem chodili opíjať. Pod množstvom buriny našli dobrovoľníci rozpadnuté múry, ktoré mohli kedykoľvek ohroziť návštevníkov. Dnes je z hradu veľký fešák, za pekného počasia sa naň chodia pozrieť desiatky návštevníkov.
Hrad Hrušov v kopcoch medzi Topoľčiankami a Skýcovom dal koncom 13. storočia postaviť uhorský šľachtic Matúš Čák Trenčiansky. Fungoval štyristo rokov, vystriedali sa na ňom desiatky majiteľov. Vďaka svojej polohe kontroloval dôležitú horskú komunikáciu z Požitavia na Ponitrie. Vysoká obranná veža tu vyrástla až v 14. storočí. Postavili ju aj pre narastajúci význam hradu – v neďalekých potokoch sa totiž ryžovalo zlato a hovorí sa, že viacerí páni mali svoje poklady ukryté práve v Hrušove.
Hrad v roku 1708 vyrabovali cisárske vojská, no žiaden zlatý poklad sa im odniesť nepodarilo. Od tohto roku hrad postupne upadal. Hrad naposledy opravovali pred vyše osemdesiatimi rokmi. Pokyn na opravu vydal prezident Tomáš Garrigue Masaryk, ktorý trávil leto na neďalekom zámku v Topoľčiankach a na hrad Hrušov chodil na vychádzky.