[content type="img" render-type="pressphoto" title="" src="https://m.smedata.sk/api-media/media/image/sme/5/56/5668085/5668085.jpeg?rev=2" author="" longread-pos="full"]Na Skalnaté pleso vylezú aj menej zdatní turisti. FOTO - TASR[/content]
Nemusíte svoje ratolesti vláčiť po celodenných túrach. Na tatranských horských chatách sa dá aj prespať, nocľah je lacnejší ako v hoteloch.
TEXT: Katarína Ragáčová
Viete, že prvú známu túru do Vysokých Tatier podnikla kežmarská hradná pani Beata Lasky v roku 1565, za čo ju dal jej manžel zamurovať do hladomorne?
Historické pramene nehovoria so stopercentnou presnosťou, ale predpokladajú, že sa vybrala k Zelenému plesu.
Z veže hladomorne na kežmarskom hrade, kde strávila celých šesť rokov a denne dostávala iba chlieb a vodu, sa mohla Beata pozerať len na Tatry, vraj aby si každý deň pripomínala, prečo je zatvorená.
Nenáročná lesná cesta
Cesta na Chatu pri Zelenom plese, nazývanú aj starším názvom Brnčalka – Brnčalova chata po horolezcovi Albertovi Brnčalovi, patrí medzi najkrajšie cesty v tesnom susedstve Belianskych Tatier, píšu sprievodcovia. Majú pravdu.
Okrem toho, že cesta zo zastávky Biela voda, ktorá je najčastejším východiskovým bodom turistov na trase na Brnčalku, trvá takmer tri hodiny, s deťmi možno o niečo dlhšie, nie je namáhavá, stúpanie je veľmi mierne, vinie sa pohodlne lesom.
Cestu v pohode zvládnu aj menšie deti. Problémy nerobí ani horšie počasie – ak nerátame blato. Deti zaujme fauna. Ako často vidíte v meste nádherne veľkú, tučnú a chlpatú húsenicu a môžete si stopnúť, či na druhú stranu cesty prebehne rýchlejšie ako povedľa nej sa pachtiaci slimák?
Deťom môžete vysvetliť, že kuriatko je aj krásny malý žltý hríbik. Alebo nazbierať čučoriedky a lesné jahody s malou prednáškou, že iba ochutnáme, aby aj pre lesné zvieratká zostal dostatok potravy.
Deti prijímajú takéto informácie v lese dychtivejšie a cesta ubieha rýchlejšie.
[content type="img" render-type="pressphoto" title="" src="https://m.smedata.sk/api-media/media/image/sme/8/56/5668088/5668088.jpeg?rev=2" author=""]Pri troche šťastia natrafíte po ceste na Skalnaté pleso na kamzíka. FOTO: TASR[/content]
A keď sa konečne priblížite k chate, oddych po trojhodinovom šliapaní umocní pohľad na tyrkysovo modrozelené pleso.
Ešte krajší výhlad naň a na tatranské štíty, ktoré ho lemujú, sa naskytá, ak sa nevrátite rovnakou cestou, ale pokračujete na Sedlo pod svišťovkou.
Túra je pre deti náročnejšia. Na sedlo vo výške 2023 metrov nad morom idete po kamennom chodníku s výrazným stúpaním. Krátky úsek je lemovaný reťazami, ktoré pomáhajú najmä menej zdatným turistom zdolať strmý kopec.
Chôdza na vrchol môže trvať hodinu a pol, s deťmi, samozrejme, aj dlhšie. Dospelí by sa mali obrniť proti výčitkám detí, najmä ak ich nepripravili na náročnejší výstup.
Motivovať ich môžete zážitkom v podobe pasúcich sa kamzíkov pod sedlom. Istotu však nemáte. Ak sa váš sľub splní, deti vám odpustia aj päť hodín pachtenia sa.
Kamzík je síce plaché zviera, ale tu ho môžete zazrieť aj v početnejšej skupine a zblízka. Viacerí turisti tvrdia, že kamzíky si sadajú aj na vyznačenú trasu a musia ich obchádzať.
My sme videli síce iba jedného, ale naozaj zblízka a zážitok bol zaručený. Deti potom s ľahkosťou prekonali posledný úsek cesty – asi hodinu chôdze na Skalnaté pleso.
Cesta je už menej náročná a zo Skalnatého plesa sa môžete zviezť do Tatranskej Lomnice lanovkou.
[content type="img" render-type="pressphoto" title="" src="https://m.smedata.sk/api-media/media/image/sme/1/56/5668091/5668091.jpeg?rev=2" author=""]Pohľad na Zelené pleso stojí za to. FOTO - SITA[/content]
Krotká líška
Zážitok v podobe stretnutia s lesnými obyvateľmi budú mať deti aj v prípade, že zvolíte cestu zo Starého Smokovca na Téryho chatu.
Je o niečo nižšie položená ako Sedlo pod svišťovkou – nachádza sa vo výške 2015 metrov nad morom. Cesta je kamenistá, o málo menej strmá ako pri predchádzajúcej túre.
Odmenou môže byť aj pohľad na kamzíky, pod Téryho chatou však pravdepodobne z oveľa väčšej vzdialenosti. Zobrať si na túru ďalekohľad je výhoda.
Deti určite poteší aj ďalší obyvateľ lesa – líška. Stretnúť ju môžete medzi Téryho a Zamkovského chatou. Netreba sa naľakať, nie je besná.
Zarazilo nás, že prišla k nám príliš blízko a neodplašil ju ani krik. Hodenú palicu považovala najskôr za jedlo. Po rozhovore s miestnymi sme sa dozvedeli, že líška, ktorá rada sprevádza turistov na kúsku cesty, je už považovaná za atrakciu.
Na ľudí je navyknutá, pretože ju turisti občas nakŕmia. Aj domorodci však upozorňujú, že hoci stratila plachosť, ide o divé zviera a nie je vhodné ju hladkať.
Ak sa obávate, že vaše deti nezvládnu celodennú túru, môžete na Téryho chate či Brnčalke aj prespať.
Nocľah sa dá zaistiť dopredu, na Téryho chate zaplatíte za noc 21 eur na osobu, s raňajkami o päť eur viac, ak máte záujem o polpenziu, zaplatíte 30 eur. Aj v prípade, že ste takúto medzizastávku neplánovali, nie je problém na chate núdzovo prespať.
Prvá noc na Brnčalke stojí 23 eur, každá ďalšia 21 eur na osobu. S polpenziou zaplatíte 29 eur. Deti od troch do šesť rokov platia 3 eurá, do 15 rokov sedem eur za noc (v prvú noc plus 2 eurá za posteľnú bielizeň).
Prečo spali ľudia posediačky
Ako sa líšil život na dedine, v meste a ako bývali hradní páni, zistíte v okruhu 50 kilometrov.
Tatranským bábätkám nebolo chladno ani v časoch, keď naše prastaré matere nemali k dispozícii moderné kočíky a termofusaky. Ako je to možné? Kočíky totiž mali vo vaničke vyrezaný otvor, do ktorého sa vkladali uhlíky.
Ak si neviete predstaviť ako taký kočík vyzeral, stačí sa zastaviť v Podtatranskom múzeu v Spišskej Sobote – historickej časti Popradu.
V múzeu prezentujú výstavu remeselníctva a meštianskeho života. Mimochodom, viete prečo spali ľudia v minulosti na posteliach, do ktorých by sa dnes nezmestil takmer žiadny dospelý človek?
Pretože vystretí ležali iba mŕtvi ľudia na márach, živí spali posediačky – dozviete sa v múzeu.
Ak by ste sa však odviezli do 15 kilometrov vzdialeného Kežmarku, odpoveď bude trochu iná. Hradní páni spali posediačky, aby si nezničili účesy, keďže nebolo zvykom česať si vlasy každý deň.
V skanzene pod Ľubovnianskym hradom, ktorý približuje život v dávnej dedine, zistíte, že takéto starosti mali iba bohatší ľudia. Chudoba sa vyspala aj na rovnej drevenej prični.
(rag)