[content type="img" render-type="pressphoto" title="" src="https://m.smedata.sk/api-media/media/image/sme/6/56/5665136/5665136.jpeg?rev=2" author="Foto: Martin Belej" longread-pos="full"]Pohľad z Veľkej skaly.[/content]
Pre väčšinu ľudí, ktorí nežijú priamo v regióne, je synonymom Braniska cestný tunel. Toto pohorie má však čo ponúknuť aj turistom, aj takým, ktorí dokážu oceniť špeciálne vychytávky.
TEXT: Martin Belej, FOTO: autor
Branisko nevyniká medzi slovenskými pohoriami ani výškou, najvyšším vrchom je Smrekovica (1199 m n. m.), ani rozlohou. Jeho hlavný hrebeň má necelých tridsať kilometrov, na tomto malom území však má čo ponúknuť návštevníkom. Najmä tým, ktorí nechcú stáť v rade na tatranskú lanovku či pod rebríkmi v tiesňavách Slovenského raja.
Pohorie sa člení na dve výrazné časti – na juhu je Sľubica, na severe Smrekovica, oddeľuje ich známe sedlo Branisko (nazývané aj Chvalabohu), ktorým vedie oddávna cesta medzi Spišom a Šarišom.
A tu je hneď prvá zaujímavosť. Keďže pohorie má severo-južný smer, často sa práve na jeho hrebeni zadržiavajú zrážky a mení sa charakter počasia.
V praxi to môže vyzerať aj tak, a zažiť to nie je až také výnimočné, že na hrebeni máte na jednej strane pohoria nádherné počasie s jasnou oblohou, no druhú stranu zakrývajú dažďové mraky. Nie nadarmo ľudia na východnej, šarišskej strane tvrdia, že predpoveď je jedna vec, ale až Branisko rozhodne, aké bude počasie, či cez seba pustí dažďový front.
V južnej časti pohoria je vyhľadávaným miestom najmä výhľadový vrchol Sľubice. Vedú naň značené chodníky prakticky zo všetkých strán a keď trafíte počasie, je to skutočne paráda. Všetko zlé je na niečo dobré, v prípade Sľubice to znamená, že veterné kalamity, ktoré sa podpísali v posledných rokoch aj na vzhľade Braniska, tu vytvorili miesta, ktoré výhľadovo nemajú konkurenciu. Z vrchola, ktorý hojne využívajú aj paraglajdisti na štarty svojich letov, je totiž výhľad na časť Spiša rovnajúci sa plastickej mape. Od hradu cez mestečká a mestá, okolité pohoria až po Vysoké Tatry.
Veľmi pekný je v tejto časti pohoria aj členitý, skalnatý hrebeň vrchu Rajtopíky s priechodným skalným oknom priamo na značke a výhľadmi.
Rajtopíky s priechodným skalným oknom. FOTO: Martin Belej.
Viac ľudí chodí do severnej časti Braniska, najmä zo šarišskej strany, kde sa sústredí cestovný ruch predovšetkým v okolí obcí Šindliar a Lipovce. Tu sa dajú nájsť aj možnosti ubytovania, lebo ak si chce človek pochodiť pohorie s okolím skutočne podrobne (oplatí sa), potrebuje na to pár dní.
Začať treba hádam jaskyňami, lebo medzi Lipovcami a ich časťou Lačnov je turisticky sprístupnená jaskyňa Zlá diera. Nečakajte elektricky osvetlené kolosálne dómy, toto je skôr vec intímneho zážitku pri svetle čeloviek alebo karbidiek. Necelá hodinka v podzemí je príjemným spestrením aj vďaka rodinnej atmosfére, ktorú tu vytvorila partia okolo dlhoročného správcu Ruda Košča. Zaujímavé je aj to, že hoci vchod do jaskyne je už v susednom flyšovom pohorí Bachureň, geologicky patrí a je spätá s podložím Braniska.
Raritou pohoria je jaskyňa Diablova diera neďaleko sedla Branisko. Kým na šarišskej strane pohoria tu časť potoka mizne v ponore (žiaľ, poznačenom činnosťou človeka) a ďalej tečie podzemím popod hlavný hrebeň, na spišskej strane vyteká vo výverovom jaskynnom otvore.
Veľmi známa je Lačnovská tiesňava, asi tri kilometre dlhá. Hoci v nej väčšinu roka chýba voda, ktorá sa tratí pod zemou, najmä na jar je jej prechod zážitkom porovnateľným s rajskými tiesňavami. Počas celého roka sa dajú obdivovať skalné masívy a útvary, ktorým dominuje Mojžišov stĺp, známa je Kamenná baba, ktorá dala meno aj rezervácii chrániacej túto časť pohoria. Na hrebeňoch zvierajúcich tiesňavu je napríklad krásna skalná brána Vrátnica alebo zvyšky Lipovského hradu, ktorý nie je príliš navštevovaný. Podobné, menšie tiesňavy sú aj v susednej Kopytovskej doline, za známou chatou Zlaté kopyto.
Ak máte radi skutočne malebnú krajinu, vyberte sa do horskej obce Lačnov. Nie nadarmo o nej hovoria domáci aj hostia ako o šarišskom Vlkolínci. Nenájdete tu síce turistické infocentrá ani zástupy fotografujúcich, zato však určite unikátny genius loci, ktorý osloví hádam každého. Nádherné okolie členitých horských lúk tento dojem len umocňuje. Vôbec, lúky sú pre severnú časť Braniska typické a hodiny sa dá túlať v okolí Lačnova smerom cez Lačnovské sedlo na Vyšný Slavkov na spišskej strane pohoria, hľadať rôzne scenérie a najmä oddychovať.
Podobné veci sa dajú nájsť aj na hlavnom hrebeni, horské poľany na Boldigani či Kravcovej sú skutočne parádne a zároveň sú aj východiskom na najvyšší vrch pohoria, mohutnú Smrekovicu. Tá je síce čiastočne zničená polomami a následnou ťažbou, ale výhľad z jej vrchola rozhodne stojí za to.
No a keď máte objavovania a chodenia dosť, môžete sa občerstviť priamo z minerálnych prameňov v Lipovciach, pri plničke. Známy prameň Salvator je taký populárny, že sa výraz salvatorka stal v šarišskom regióne synonymom akejkoľvek minerálnej vody.
Branisko toho ponúka ešte oveľa viac, najlepšie si je to ísť vyskúšať na vlastnej koži. Nudiť by ste sa určite nemali. Keď máte poruke auto alebo bicykel, možnosti sa rozširujú. Ale určite najlepšie je to pekne po vlastných.
Desať miest, ktoré treba vidieť
Diablova diera – unikátna ponorová a výverová jaskyňa blízko sedla Branisko.
Lačnov – horská dedinka so zachovanou pôvodnou architektúrou a krásnym okolím.
Lačnovská tiesňava – krasová tiesňava s vodopádmi a unikátnymi skalnými útvarmi.
Lipovský hrad – zvyšky stredovekého hradu na úzkom hrebeni priamo nad Lačnovskou tiesňavou.
Rajtopíky (1036 m n. m.) – skalnatý vrchol a hrebeň v južnej časti pohoria s veľmi pekným skalným oknom.
Sľubica (1 129 m n. m.) – najvyšší vrchol južnej časti pohoria s fantastickým výhľadom na Spiš, vyhľadávaný turistami aj paraglajdistami.
Smrekovica (1199 m n. m.) – najvyšší vrchol celého pohoria, mohutný masív s výborným výhľadom z vrcholu a jeho okolia.
Veľká skala (930 m n. m.) – výrazný skalný hrebeň v severnej časti pohoria s originálnymi výhľadmi na Levočské vrchy.
Vrátnica – veľká skalná brána na hrebeni Červenej skaly nad Lačnovskou tiesňavou.
Zlá diera – krasová jaskyňa sprístupnená turistickým spôsobom s pekným okolím