[content type="img" render-type="pressphoto" title="" src="https://m.smedata.sk/api-media/media/image/sme/8/56/5663338/5663338.jpeg?rev=2" author="" longread-pos="full"]Vernisáž z výstavy Maorijov. FOTO - MAFRA MARTIN POLÍVKA[/content]
A to je pozvánka pre ďalších návštevníkov - kto zo Slovákov už sa rozhodne stráviť pár dní v Prahe (je najnavštevovanejšia), určite by si mal nechať aspoň jeden deň na Plzeň - autom je to hodina cesty po diaľnici.
„Európsky“ kultúrny program je celoročný a mesto ho je plné. Aj bez veľkej prípravy naň človek narazí hneď a všade. Avšak je lepšie pozrieť sa na znamenitý web a program si naplánovať podľa neho.
Maorijovia exkluzívne
Výnimočný je program nového cirkusu, ktorý si vzal osobne na starosť Petr Forman (syn slávneho režiséra), inak tiež umelecký šéf celého plzenského projektu. Forman sám niektoré cirkusové predstavenia režíruje a potom - má v Európe skvelé kontakty, takže v meste už boli alebo prídu najzaujímavejšie súbory z Talianska, Francúzska, Kanady či zo Švajčiarska. Podrobnejšie - a tiež o slovenskom príspevku Petra Jaška – hovorí v rozhovore Radek Auer.
Ďalším výnimočným počinom je výstava Gottfried Lindauer, plzenský maliar novozélandských Maorijov. Návštevník ju nájde v Západočeskej galérii, predstavuje 44 portrétov Maorijov exkluzívne zapožičaných z Auckland Art Gallery. Deje sa tak prvý raz v dejinách zbierky obrazov plzenského rodáka, ktorú Mauri považujú za svoj národný poklad.
Podmienkou zapožičania bolo, že na vernisáž príde delegácia novozélandských Maorijov a predvedie tam tradičný rituál kawe mate. „V podrepe gúľajú očami, vyplazujú jazyky, vytreštenými očami zízajú akoby cez prizerajúcich sa, ktorí zaplnili foyer plzenskej galérie, kamsi do diaľky,“ opísal otvorenie výstavy reportér týždenníka Respekt.
[content type="img" render-type="pressphoto" title="" src="https://m.smedata.sk/api-media/media/image/sme/9/56/5663339/5663339.jpeg?rev=2" author="" longread-pos="full"]FOTO - MAFRA LADISLAVA NEMĚC[/content]
A treťou neprehliadnuteľnou súčasťou augustového programu je Živá ulica - nekonečný prúd hudby, tanca, divadla... Napríklad 17. augusta hrá bude na hlavnom plzenskom námestí hosťom Miro Žbirka.
Divadelný a filmový program má dokonca aj plzenský Prazdroj (významný podporovateľ celej akcie). Ale do pivovaru sa dá ísť, samozrejme, aj na tradičnú prehliadku s ochutnávkou a školou čapovania piva (len pre starších ako 18 rokov).
Kto je tu milovník architektúry?
V rámci Plzne - európskeho mesta kultúry je novo prístupná lahôdka pre obdivovateľov modernej architektúry - interiéry svetovo uznávaného architekta Adolfa Loosa.
Mesto stihlo rekonštrukciu niekoľkých bytov v rôznych častiach Plzne, ktoré pre svojich klientov vytvoril Adolf Loos medzi vojnami. A len pár týždňov sa možno sa pozrieť aj do Brummelovho domu, ktorý pripadol po revolúcii potomkom pôvodných majiteľov, tí ho nechali krásne zrekonštruovať a otvorili ho verejnosti. Nemožno inak než odporučiť komentované prehliadky - a je dobré objednať si ich vopred.
A na záver jedna otázka: ako sa pozná naozajstný milovník modernej architektúry zo západného Slovenska? Ľahko - ráno sadne do auta a za jeden zvládne návštevu vily Tugendhat v Brne (architekt Ludwig Mies van der Rohe), Millerovej vily v Prahe (Adolf Loos) a Loosových interiérov v Plzni. Šťastnú cestu!
[content type="img" render-type="pressphoto" title="" src="https://m.smedata.sk/api-media/media/image/sme/1/56/5663341/5663341.jpeg?rev=2" author="" longread-pos="full"]FOTO - MAFRA MARTIN POLÍVKA[/content]
Na cirkus až na jeseň
Radek Auer, jeden z hlavných organizátorov Plzne - Európskeho hlavného mesta kultúry, pozýva nielen na moderný cirkus a vysvetľuje, čo sa to v Plzni tento rok vlastne prihodilo.
Cirkusový program v Plzni je bohatý a lákavý, na čo by ste pozvali návštevníkov zo Slovenska v auguste a septembri?
„Cez leto si dávame trochu pauzu, ale už v septembri dorazí francúzsko-fínsky Cirque Aïtal. Ten názov pochádza z akvitánčiny a prekladá sa ,je to tak, ako to je'. Privezie ten správny mix dych berúcej akrobacie a humoru, v Nemecku o nich napísali, že pri ich vystúpení diváci kričali od smiechu.“
Nebudú z nového moderného cirkusu trochu sklamané rodiny s deťmi, ktoré sú zvyknuté na klauna s červeným nosom a zverinec?
„Nový cirkus ideovo vychádza z cirkusu klasického, takže tam možno občas chýba klaun s červeným nosom, ale klauniád, pri ktorých sa budú deti a dospelí chytať za brucho, v ňom nájdete veľa. Zvieratá v ňom chýbajú, aj keď Bétes de Foire, ktorí tu boli v júni, so sebou priviezli roztomilého orieška. Na scéne, keď sa niekoľko minút odmietal pohnúť z miesta a čokoľvek predviesť, sa deti smiali od začiatku do konca.“
Keď sa návštevník Plzne do nového cirkusu zamiluje, kam by mal zamieriť ďalej?
„V Čechách je už niekoľko rokov zavedený festival Letná Letná, ktorý sa koná na konci augusta. Potom si bude musieť vystačiť s domácimi českými súbormi, ktoré sú však rovnako dobré, napríklad La Putyka robí svojmu menu naozaj česť.“
Aká bola akcia slovenského režiséra Petra Jaška so Sokolmi?
„Peter Jaško tu najprv očaril publikum hneď na začiatku nášho projektu v januári vystúpením s Les Slovaks, ktorých je súčasťou. Štyria slovenskí tanečníci, ktorí žijú a tvoria v Bruseli, robia Slovákom v Európe obrovskú reklamu. Potom strávil Peter pol roka v Plzni s miestnymi Sokolmi nacvičovaním úplne novej choreografie. Do klasického sokolského cvičenia vniesol nové prvky, celá skladba bola koncipovaná ako pocta ľuďom, ktorí sú aj v starobe veľmi aktívni. Bol to doteraz jeden z najemotívnejších bodov nášho programu.“
Na čo by ste upozornil turistov z ďalšieho, necirkusového letného programu?
„V lete sme vyrazili s programom mimo mesto. Ľudia chcú byť v lete viac na vidieku, v prírode. Pripravili sme projekt deväť týždňov baroka. Je to 63 podujatí, ktoré sa konajú v celom plzenskom regióne, každý týždeň sa zameriavame na inú oblasť a robíme barokovú hudbu, divadlo, slávnosti, ohňostroje, prechádzame sa po barokových cestách, ktoré sme obnovili. Leitmotívom projektu je - zaži baroko všetkými zmyslami. Západné Čechy sú na barokové pamiatky bohaté, tvoril tu Santini a mnoho ďalších majstrov.“
Čo zatiaľ považujete za najväčší úspech Plzne - hlavného mesta európskej kultúry?
„Zmenu ,klímy´ v Plzni. Ľudia pochopili, že žiť kultúrne neznamená len ísť raz za mesiac do divadla, že kultúra má mnoho podôb a že môže významne zlepšiť kvalitu ich života. S rozvojom kultúry prichádza rozvoj občianskej spoločnosti. A to tu teraz v Plzni intenzívne vnímame a máme z toho nesmiernu radosť.“
(pat)