SME

Sofia i celé Bulharsko sa menia k lepšiemu, túlavé psy zostávajú

Keď prišla prvý raz do Sofie, chcela sa otočiť a vrátiť domov. Napokon ostala a v hlavnom meste Bulharska žije s rodinou už šiesty rok. „Bude ťažké odtiaľto odísť,“ hovorí 46-ročná Hlohovčanka Monika Šlosáriková.

TEXT: Marián Szűcs


Ako ste sa dostali do Bulharska?

„Dôvodom bola manželova práca. Nebolo to o tom, že by sme si vybrali Sofiu a chceli tu žiť. Farmaceutická firma, pre ktorú manžel pracuje, tu plánovala otvoriť novú pobočku. Išla som sem s malou dušičkou, nešťastná, že musím na Slovensku nechať priateľov, prácu, rodinu. To som ešte nevedela, že v Sofii ma čaká niečo pekné.“

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Bolo to ťažké rozhodovanie?

„Áno, vôbec sme nevedeli, čo máme očakávať. Najprv sme sa sem prišli len pozrieť a verte, vtedy to tu vyzeralo celkom inak než teraz.“

Akú Sofiu ste našli?

„Keď som prišla, chcela som hneď odísť. Bola som rozhodnutá, že v tejto krajine nezostanem. Všade pobehovali túlavé psy. Stále ma bolí, že ich je tu tak veľa. Okolo mesta viedla úzka cesta, ktorá bola samá jama, dokonca som videla pri krajnici ležať mŕtveho koňa. Teraz tadiaľ vedú tri prúdy v jednom smere, tri v druhom. Za päť minút som v mestskej časti Mladosť. Predtým mi to trvalo tri štvrte hodiny. Žije sa tu oveľa lepšie ako pred piatimi alebo desiatimi rokmi. Sofia sa veľmi rýchlo mení. Pôvodne sme prišli na tri roky, neskôr sme si to predĺžili o ďalšie tri. Keď prídete, najskôr zažijete mierny šok. Ale potom si zvyknete a chcete tu zostať dlhšie. Žije sa tu naozaj dobre.“

Ako zobrali sťahovanie do Bulharska vaše dve deti?

„Boli už vo vyšších ročníkoch a vždy sme uvažovali, že rok štúdia v zahraničí v prostredí, kde sa hovorí po anglicky, by bol pre ne prínosom. Preto som v štúdiu na medzinárodnej americkej škole v Sofii videla bonus. Keď sme prišli, syn mal pätnásť rokov a dcéra trinásť. Pre nich to bolo najnáročnejšie, mali už na Slovensku pevné väzby.“

Ako si zvykli?

„Sú to dva rozdielne typy. Syn bol skôr introvert, dcéra extrovertka. Zo syna sa tu stal extrovert a znášal to bravúrne, užil si medzinárodnú komunitu v škole. Dcéra to znášala citlivejšie. Ale už je z nej takmer Sofijčanka. Ak by ste potrebovali s niekým rozobrať tému nočný život v Sofii, vedela by dobre poradiť.“

Splnila škola vaše očakávania?

„Boli sme nadšení. Deti si urobili medzinárodnú maturitu, otvorili sa im dvere svetových univerzít. Syn momentálne študuje elektroinžinierstvo v Spojených arabských emirátoch, dcéra tento rok zmaturovala a chystá sa do Londýna.“

Čo ste vedeli o Bulharsku predtým, než ste sem prišli?

„Že je tu more. Neskôr som zistila, že Bulharsko vôbec nie je o mori, ale o horách. Som dievča z roviny, pochádzam z Hlohovca, a bulharské hory mi učarovali. Až tak, že sa zo mňa stala sprievodkyňa po Vitoši. Niekedy vodím skupiny aj do Rily. Ale najkrajšie bulharské hory sú podľa mňa Rodopy.“

Prečo?

„Sú zelené, všade vodopády, rebríky, mostíky, nádherné jaskyne, jazerá. Veľmi krásna je aj Stará planina, pripomína naše Nízke Tatry, akurát je oveľa väčšia. V Rile sú zasa solídne lyžiarske strediská a zo Sofie je to blízko. Ráno sa pozriete na webkameru, ako vyzerajú zjazdovky, a o 50 minút ste tam. S Rilou susedí Pirin, ten je ako naše Vysoké Tatry. Keď sa pozriete na mapu, vidíte, že celé Bulharsko je hornaté. Je tu úžasný potenciál. Tunajšie hory by raz mohli konkurovať rakúskym. Ešte to tu nie je také komerčné, aj značenie je horšie a človek ľahko zablúdi. Možno o desať rokov to bude iné. Mám rada slovenskú prírodu, vždy žasnem nad jej krásou, ale Bulharsko je jedinečné. Len sa o tom nevie. Bulhari sa nevedia spropagovať.“

Bulharské more sa vám nepozdáva?

„Ja na pobreží nič zaujímavé nevidím. Najkrajšia časť je podľa mňa Sinemorec. Všade pozdĺž mora stojí hotel vedľa hotela, je tam veľmi málo zelene, v mnohých prípadoch sa stavalo bez koncepcie. Nikdy som tu netrávila čas pri mori, len som si to celé objazdila. Bola by škoda nevidieť Sozopol a Nesebar.“

Ako ste si zvykli na cyriliku, ktorou sa v Bulharsku píše?

„S tým som nemala problém. Som ročník, ktorý sa ešte učil ruštinu. Akurát som si myslela, že bulharský jazyk je podobný ruskému, ale rozhodne nie je. Bulharčina je tvrdá reč. So slovenčinou má veľa rovnakých slov, akurát nám nerozumejú, lebo slová skloňujeme. Keď poviete, že ste boli s Monikou, nerozumejú. Pre nich by bolo zrozumiteľnejšie povedať, že ste boli s Monika. Veľa slov máme rovnakých, stačí hovoriť tvrdo po trnavsky a už je to po bulharsky. Ale máme aj veľa rovnakých slov s rôznym významom a to je zmätočné. Neoplatí sa napríklad používať slovo úžasný, v bulharčine označuje niečo hrozné, strašné.“

Bulhari gestikulujú naopak – keď súhlasia, zavrtia hlavou, a keď nesúhlasia, prikývnu. Miatlo vás to?

„Ich áno nie je úplne ako naše nie, robia hlavou skôr takú ležatú osmičku. Ale na začiatku s tým má človek vždy problém. V reštaurácii sa spýtate, či majú nejaké jedlo, a oni stále krútia hlavou. Samozrejme, dopredu viete, ako to tu funguje, ale v tej chvíli si to neuvedomíte. Manžel mal pracovný míting a všetci krútili hlavami. Bol nešťastný – čo ešte nechápu, ako im to mám povedať?“

Aká je životná úroveň v Bulharsku?

„V Bulharsku alebo v Sofii? To sú dva svety. Sofia je ako Bratislava. Rozmýšľam, ako to povedať, aby som sa nikoho nedotkla, lebo sú tu zlatí ľudia. Uvidíte to, keď zídete z diaľnice a pôjdete cez bežné dediny. Vyzerajú dosť zanedbane, cesty sú samá diera, domy nemajú fasády. Životná úroveň je nižšia než na Slovensku, to je evidentné.“

Prospieva krajine členstvo v Európskej únii?

„Európske peniaze vidno najmä na cestách, infraštruktúra sa veľmi zdvíha. Sama sa čudujem, ako sa to za posledné roky zlepšilo. Na začiatku sa mi ani nechcelo cestovať, keď som si predstavila, že treba stále obchádzať veľké výmole. Teraz je tu veľa nových ciest. No, žiaľ, aj tie sa už kazia. Niektoré veci robia po balkánsky.“

Akí sú Bulhari ľudia?

„Mám len dobré skúsenosti. Vo všeobecnosti sú veľmi veselí a temperamentní. Či majú peniaze, alebo nie. Aj za lacný peniaz sa môžete najesť, napiť, baviť, tancovať a spievať. Ich netrápi, že niečo nefunguje. Málo sa sťažujú. Dlho žili pod nadvládou Turkov a nemohli sa sťažovať. To im zostalo.“

Odchádza veľa Bulharov do zahraničia?

„Áno, väčšinou mladých. Všetci sa učia po anglicky, aby po škole mohli ísť von. Bulharov nájdete všade, je ich plná Európa. Povedala by som, že z krajiny skôr utekajú, najmä mladšia generácia, podobne ako v iných krajinách východnej Európy. Ale – keď si zarobia, radi sa zase vrátia. Rodiny držia pokope. Tu je to pravidlom – idem za skúsenosťami a financiami, ale potom sa vrátim, lebo nemôžem opustiť rodinu. Naše dôchodky sú nízke, ale tu sú menej než polovičné v porovnaní s našimi. Rodinné vzťahy a tradície, to tu funguje.“

Uvažujete, že sa koncom roka vrátite na Slovensko. Prečo?

„Neviem si predstaviť, že by som tu žila do smrti. Nepatrím sem, preto sa mi tu žije tak dobre. My cudzinci, ktorí pracujeme pre zahraničné spoločnosti, sme tu ako v zlatej klietke. Lenže žiť v ich systéme, s ich platmi a dôchodkami, to je niečo iné. Hovorím si - misia splnená, deti absolvovali školy, môžeme sa vrátiť. No už vopred plačem za Vitošou.“

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Bol vedúci športového spravodajstva v denníku SME. V minulosti bol reportérom športového oddelenia v denníku Pravda a šéfredaktorom magazínu o behaní RUN. Spolu s bývalým hokejistom Borisom Valábikom je spoluautorom knihy Volali ma bitkár.

Čítajte ďalej

Vydajte sa do oblasti s rozprávkovým nádychom, kde sú príbehy vytesané do kameňa.


Dovolenka v hoteli pre dospelých je zárukou pokoja, kvalitných služieb a jedla.


Vodojemy s inštaláciou

Jedna z nich je jedinečnou raritou pevninskej Európy.


Maroš Puček
Tádž Mahal v Indii

Pripravte sa na dobrodružstvo, ktoré siaha ďaleko za hranicu všednosti.


Nový Hofburg na námestí Heldenplatz

Prezriete si jednu z najväčších etnografických zbierok sveta, ale aj cisárske brnenia a hudobné nástroje slávnych majstrov.


Maroš Puček
SME.sk Najnovšie Najčítanejšie Minúta Video
SkryťZatvoriť reklamu