Rodina Prenoszilovcov z Malaciek na výlete. (Foto: MCK Malacky - Múzeum Michala Tillnera)Do druhej svetovej vojny nejazdili autá rýchlejšie ako sedemdesiat kilometrov za hodinu. Marietta Pálffyová sa nebála vybrať s neterou a šoférom na dlhú cestu do Turecka.
TEXT: Alena Štifilová
Z o začiatku si mohli automobil dovoliť len najbohatší z najbohatších. Prvým majiteľom vozu v rakúskej časti monarchie sa stal gróf Siegfried Wimpffen, keď sa previezol po uliciach Viedne vo svojom novučkom Serpolete-Dampfwagene dovezenom z Paríža. Za spolujazdca si vybral grófa Jána Nepomuka Wilczeka, jedného z najznámejších viedenských aristokratov.
Postupne sa stal automobil bežnou súčasťou životného štýlu rakúsko-uhorskej aristokracie, dokonca priam nevyhnutnosťou, skracoval čas prepravy z vidieckych sídel do miest.
Šľachta objavila aj čaro výletov automobilom, oceňovala možnosť kdekoľvek a kedykoľvek zastaviť, čo vlak ako najrozšírenejší prostriedok hromadnej dopravy neumožňoval.
Odvážna šoférka
„V súvislosti s automobilizmom možno spomenúť tri výlety, ktoré Lucia Pálffyová, dcéra Jána Nepomuka Wilczeka, absolvovala so svojimi deťmi,“ hovorí Daniel Hupko, kurátor zo Slovenského národného múzea - Múzea Červený Kameň v Častej.
„Začiatkom júla 1923 navštívili Štefánikov hrob na Bradle, v auguste 1923 sa po ceste na návštevu k Maximiliánovi Attems-Gilleisovi do kaštieľa v Dubodieli (pri Trenčíne) zastavili pri zrúcanine hradu Beckov a v máji 1924 navštívili ruinu hradu Branč, ktorá sa jej zdala veľmi pekná.“
Oveľa odvážnejšiu cestu podnikla Marietta Pálffyová, keď sa spolu s neterou Mimi Czerninovou vybrala v roku 1931 na výlet do Turecka.
„Presný začiatok cesty nepoznáme,“ hovorí Ivana Janáčková, kurátorka zo Slovenského národného múzea - Múzea Červený Kameň v Častej. „Marietta ako slobodná žena, vtedy už stará dievka, tridsaťpäťročná, sa naozaj sama, iba s neterou a šoférom Roderichom vybrali do Istanbulu. Po ceste sa zastavili u svojich blízkych, napríklad v Dunakiliti u Fidela Pállfyho, v Koroncó u brata Jozefa Pálffyho, v Mosonmagyaróvári u tety Blanky Pálffyovej.“
Advokát Prenoszil (vľavo), Alfonz Masarovič (v strede) a Aladár Jávor. Všetci pochádzali z Malaciek, išlo o ľudí z okruhu bývalých pálffyovských zamestnancov, vtedajšej vyššej vrstvy. Fotografiu poslali ako pohľadnicu z výletu v Banskej Bystrici. Text bol v maďarskom jazyku. (Foto: MCK Malacky - Múzeum Michala Tillnera)
5. júna 1933. Vysoké Tatry, pred hotelom Môri. (Foto: Rodina Jávorovcov, Malacky)[content type="img" render-type="pressphoto" title="" src="https://m.smedata.sk/api-media/media/image/sme/9/56/5661029/5661029.jpeg?rev=2" author="MCK Malacky - Múzeum Michala Tillnera" longread-pos="full"]4. júna 1933. Súľovské skaly. [/content]
30./40. roky. Františkáni na výlete. (30./40. roky. Františkáni na výlete.)Policajta na motorke nikto nepredbehol
Do marca 1939 sa jazdilo vo väčšine krajín Európy po ľavej strane cesty. Volant bol tak ako dodnes vo Veľkej Británii na pravej strane. Na skutočnom dôvode ľavostrannej jazdy sa historici nevedia zhodnúť, prechod na pravú stranu sa dlho plánoval, v Československu ho urýchlil príchod nemeckých okupantov. Dostali sme ho od Hitlera príkazom, v priebehu približne dvoch týždňov sme ho zrealizovali.