
Katalógy cestovných kancelárií prezentovali Slovensko predovšetkým ako miesto, kde sú krásne hory späté so svojráznou gastronómiou. Čo už by len mohli turisti vidieť a zažiť na rovinatom Záhorí?
TEXT: Ingrid Sochorová
N a záhorskom turizme sa výraznou mierou podieľa Skalica, najzápadnejšie mesto Slovenska, ktoré sa prioritne zameralo na cestovný ruch.
Uvidíte tu zrekonštruované historické námestie i priľahlé ulice, kde na pomerne malom priestore možno nájsť zhluk viacerých pamiatok, unikátny Baťov kanál, rozľahlé vinohrady s typickými búdami – vinohradníckymi domčekmi, aké sa dajú vidieť len v Pomoraví.
Neboli v centre pozornosti
Námestie slobodného kráľovského mesta počas letnej turistickej sezóny pripomína mravenisko. V každej jeho časti stojí skupinka turistov, peších či na bicykloch. Pri čakaní na vstup do zvolenej pamiatky diskutujú, fotia a obdivujú. Je čo.
Skalica ťaží zo skutočnosti, že v minulosti nebola stredobodom záujmu vládnej moci a tak sa tomuto mestu na okraji republiky vyhlo búranie historických budov a následná novodobá architektúra. Porevolučné samosprávy viditeľne investovali do záchrany pamiatok.
„Cítim sa ako v kúpeľnom meste. Ako niekde vo Švajčiarsku. Skalica je krásna.“ Vyjadrenia návštevníkov domácich tešia. A tí neponechávajú nič na náhodu.
Skalickí turistickí sprievodcovia absolvujú krst ohňom – polročný kurz zavŕšený prijímacími skúškami. O prácu má každoročne záujem vyše štvornásobok uchádzačov než je potrebné. Uspejú len najlepší. Byť turistickým sprievodcom mesta Skalica je pre tunajších mladých ľudí prestíž.
Vstup zadarmo
Na Námestí slobody na prvý pohľad zaujme secesná budova Domu kultúry, niekdajšieho Spolkového domu, ktorá je rukopisom uznávaného architekta Dušana Jurkoviča. Aj tu možno hľadať dôvod, prečo niektorým turistom skalické námestie výnimočného trojuholníkového tvaru evokuje kúpeľné mestá. Unikátny súbor stavieb v štýle ľudovej secesie sa nachádza aj v neďalekých moravských Luhačoviciach.