nskeho veľkomesta Šanghaj sa totiž začala úplne necestovateľsky – v bussiness triede leteckej spoločnosti Air China. Nadôvažok, ubytovaný som bol v luxusnom päťhviezdičkovom hoteli Westin Shanghai (http://www.asia-hotels.com/hotelinfo/Westin_Shanghai/)... ´
Ak cestujete do Šanghaja lietadlom, na výber máte z viacerých variantov. Letieť môžete cez Nemecko, Francúzsko alebo Rusko. Z Nemecka lietajú do Šanghaja linky hneď z dvoch letísk – Frankfurtu a Mníchova. Letieť tiež môžete cez Paríž, ak si chcete predĺžiť dovolenku niekoľkými dňami v meste romantikov. Do Číny sa dostanete aj cez Moskvu, no po tom, čo môj ruský priateľ radšej obetoval takmer 24-hodín svojho života na pobyt v lietadle a na letiskách a do Šanghaja letel cez pol sveta s medzipristátím v Paríži túto trasu odporúčam len dobrodruhom.
Z Frankfurtu sa do Šanghaja dostanete bez medzipristátia za desať až trinásť hodín, ak máte možnosť vybrať si let a typ lietadla, preferujte Airbus A360 pred Boeingom 747 Jumbo. Airbus je pohodlnejší a modernejší. Cena spiatočnej letenky v bussiness triede predstavuje desatinu ceny nového športového lietadla, preto si ju bežný cestovateľ s najväčšou pravdepodobnosťou nekúpi. V triede economy sa však s vami letecké spoločnosti nijako nemaznajú – celých trinásť hodín strávite s kolenami zakliesnenými o sedadlo pred vami. Strava však ujde – najesť a napiť dostanete do sýtosti.
Ak predpokladáte, že vybavením víz pred cestou sa váš kontakt s úradným šimlom skončil, ste riadne mimo. Našinec už zabudol za obštrukcie komunistického režimu, ktoré s obľubou využívajú aj Američania - v Číne sú ešte stále aktuálne. Ešte v lietadle dostanete dva formuláre – entry card a vyhlásenie o chorobách. Vo vstupnom formulári musíte odznova vyplniť svoje osobné údaje a dôvod cesty. Vo vyhlásení o chorobách čestne prehlasujete, že ste netrpeli jednou z mnohých vyznačených chorôb (teraz sa už môžem priznať – väčšinu z uvedených chorôb som vôbec nepoznal, takže ak som nevedomky klamal, ospravedlňujem sa dodatočne čínskym úradom).
Po vystúpení z lietadla vás čakajú uniformovaní príslušníci polície, ktorí vás zdvorilým kývnutím ruky usmerňujú v spleti presklených chodieb ku koridorom. Na ich konci sedia úradníci v uniformách, ktorí kontrolujú víza a formuláre. Návštevník si musí zvyknúť na dlhý rad – ďalší prežitok komunistickej éry. Úradníci sa množstvom ľudí pred stolíkom vôbec nevzrušujú a svoju prácu robia dôkladne a pomaly. Kým stojíte v nekonečnom rade, všímajte si okolie. Možno si všimnete tak ako my policajtov, ktorí nenápadne odvádzajú podozrivých Číňanov z radu do diskrétne schovanej kancelárie.
Šanghajské letisko je obrovské – v obrovskej vstupnej hale je obrovské množstvo ľudí všetkých národností a – obrovská zima. V januári je v Šanghaji počasie veľmi podobné európskemu – v noci býva približne päť stupňov pod nulou a cez deň teplota nevystúpi vyššie ako na 5 – 8 °C. Keďže Šanghaj leží pri mori, musíte rátať aj s ostrým a studeným vetrom. Vo verejných priestoroch Číňania nezvyknú kúriť, s čím môžu mať niektorí rozmaznaní Európania (napríklad ja) trochu problém.
Z letiska sa do mesta môžete dostať autobusom, taxíkom a od februára 2003 aj novučičkým hypermoderným vlakom, ktorý na magnetickom vanúši dosahuje rýchlosť neuveriteľných 400 km/h (kto z okna vlaku odfotí panorámu mesta, má u mňa dve-tri pivá :-)) Pri ceste z letiska nás šokovala dokonalá infraštruktúra – diaľnice sú minimálne štvorprúdové, väčšinou novopostavené alebo rekonštruované, cesty sú udržiavané a rovné ako dlaň. Dopravné značenie je dvojjazyčné – pod čínskymi znakmi zväčša nájdete aj anglické pomenovanie. Cesta do centra mesta trvá približne 40 minút až hodinu. Aby som nezabudol – ak si vyberiete cestu autobusom a vážite viac ako 90 kg, pripravte sa na trápenie svojho zadku. Čínske autobusy sa totiž od európskych odlišujú veľkosťou sedadla, ktoré je, samozrejme, prispôsobené menšiemu vzrastu Aziatov. Statný Európan sa s tým vyrovná len veľmi ťažko.
Šanghaj – ak hovoríme o jeho centre – rozdeľuje rieka Huangpu. Na ľavej strane rieky je „staré“ mesto, na pravej zas nová štvrť, ktorá vytvára charakteristickú a všade prezentovanú panorámu mesta. Ak sa chcete dostať do centra, musíte prekročiť rieku. Smerom od letiska to je možné cez most Nanpu. V centre mesta sú totiž len dva mosty – Nanpu a vzdialený Yanggpu. Okrem nich spája obe strany ešte tunel – priamo zo štvrte Bund na ľavej časti smeruje pod riekou do štvrte Lujiazui s mrakodrapmi a Tower of Oriental Pearl (vyhliadková televízna veža).
Hotel Westin Shanghai tvorí dominantu ľavej časti rieky. Otvorili ho nedávno – v októbri roku 2002, je súčasťou veľkého administratívneho centra Bund a na streche jeho výškovej budovy je umiestnená obrovská konštrukcia v tvare lotosového kvetu. V noci je všetko, samozrejme, efektne nasvietené teplým žltým svetlom a pri vašich nočných potulkách sa Westin Shaghai môže stať pohodlným navigačným bodom. Pozor – má to však jeden háčik – po meste sa potulujte iba do 23. hodiny, ak sa v ňom neviete zorientovať, pretože medzi 22. a 23. hodinou sa celé mesto ponorí do tmy. Zhasnú tisíce svetelných reklám, prestanú svietiť výlohy obchodov, ktoré tvoria podstatnú časť osvetlenia ulíc, zhasne skrátka doslova všetko. Táto každodenná pravidelná procedúra nám až príliš nepríjemne pripomínala nočnú Bratislavu pred rokom 1990. Keď sa spýtate miestnych, prečo celé mesto zhasne, odpovedia vám lámanou angličtinou – it´s too late. Príliš neskoro načo? Nočný život v Šanghaji musíte doslova vyhľadať. Nemyslíme tým desiatky pasákov, ktorí vás na uliciach vytrvalo lákajú vyskúšať horné aj spodné partie svojich ladies. Ak sa chcete zabaviť, vypiť si alebo len zabehnúť na neskorú večeru do nočného podniku, zväčša si musíte vystačiť s hotelovým barom. Inou kapitolou sú všadeprítomné bufetíky s čínskymi špecialitami – tie sú otvorené dlho do noci, nezriedka aj 24 hodín, no my sme odvahu stravovať sa v nich za celý týždeň nenašli. Samozrejmosťou sú aj nonstop otvorené obchody s potravinami.
Cez deň sa Šanghaj zmení na obrovské mravenisko ľudí. Mesto je na prvý pohľad mimoriadne bohaté – kam sa pozriete, tam sa stavia. Číňania vo veľkom likvidujú celé štvrte s nízkymi murovanými domčekmi a na ich mieste stavajú paneláky a mrakodrapy. Čínske paneláky však majú štýl – na rozdiel od tých našich československých vzor 72 lahodia oku. Iná vec sú byty v nich – mali sme tú česť jeden navštíviť. Ak si spomeniete na komédiu Nástrahy veľkomesta a minibyt hlavného predstaviteľa, bez problémov si dokážete predstaviť priemerný čínsky kvartýr. Vláda údajne stavia také malé byty preto, aby obmedzila populáciu – viac ako traja ľudia v takom malom byte nemôžu prakticky existovať. Čína má najviac obyvateľov na svete – aj v Šanghaji to je vidieť na každom kroku. Podľa súčasných prieskumov v Číne žije približne 1,2 miliardy obyvateľov, v roku 2005 čínska vláda očakáva až 1,5 miliardy obyvateľov. V samotnom Šanghaji žije približne 14,5 milióna stálych obyvateľov, zhruba 4,5 milióna vidiečanov denne dochádza za prácou a nákupmi. Ďalší nezanedbateľný počet ľudí v meste tvoria turisti a tak podľa niektorých údajov je v turistickej sezóne v Šanghaji denne až 21 miliónov obyvateľov. V meste je 14% nezamestnanosť. Podľa našich potrehov sa napríklad na stavbách robí v niekoľkých smenách, inak by asi také obrovské množstvo ľudí nebolo možné zamestnať.
Na cestách premáva nevídané množstvo osobných automobilov, autobusov, taxíkov, skútrov a bicyklov. Panuje na nich nepredstaviteľný chaos, ktorý sa riadi jediným pravidlom na úrovni zákona – automobil má absolútnu prednosť. Ľudský život nemá žiadnu hodnotu – ak vstúpite na vozovku, môžete byť pokojne aj na prechode pre chodcov, šoféri nielenže na vašu prítomnosť kašlú, ale ani len nespomalia, nepribrzdia. Ak včas neuskočíte, máte smolu. Šanghajskí šoféri počítajú doslova s každým centimetrom, majú neuveriteľne presný odhad.
To je podľa mňa hlavný dôvod, že napriek kamikadze štýlu jazdy sme v meste nevideli za celý čas jedinú haváriu, či zrazeného chodca. Väčšina áut v meste je dokonca bez jediného škrabanca. Každé druhé auto v Šanghaji je Volkswagen Santana. Podobá sa na hranatý model Passat, ktorý jazdil v Európe v 80. rokoch, tu však predstavuje moderné vozidlo (keďže sme ho videli bežne predávať v autosalónoch). Modernejšia verzia Santana 2000 je o niečo zaoblenejšia ako jej predchodca, no dizajnom a prevedením interiéru sa príliš nelíši.
V Číne jazdia značky, aké v Európe nevidíte – napríklad GM Shanghai. Pod touto značkou sme napríklad videli jazdiť sedany a kombíky s podobou staršieho modelu Opel Corsa. Veľmi podivuhodné modely predáva na čínskom trhu aj Fiat či Citroen, veľa značiek však nespoznáte vôbec. Na čínskych cestách však kde-tu stretnete aj európske modely áut – medzi limuzínami je obľúbené Audi A6 a A8 (za zmienku stojí, že sme takmer vôbec nevideli Mercedesy), sem-tam zahliadnete aj VW Passat a Bora. Na značky však jednoznačne a neoddiskutovateľne vyhráva nemecký koncern VW.
Mesto ponúka pre turistov množstvo zaujímavých atrakcií. Ak chcete nakupovať, nech sa páči – tri obrovské nákupné bulváre vám ponúknu nielen najznámejšie značky butikov, ale aj výhodné ceny. Ďalšie obrovské nákupné strediská vo veľkosti menšej slovenskej dediny nájdete v mrakodrapoch – napríklad hneď vedľa televíznej veže. Ak sa vám zacnie za domácimi značkami, nezúfajte – pokojne sa dajte odviezť do Carrefouru. Najväčším šokom, ktorý nám spôsobila globalizácia však bol veľkoobchod Metro na okraji mesta. V Šanghaji je úplne rovnaké Metro, aké nájdete v Ivanke pri Dunaji alebo v Nitre. Ak vás zaujíma, či v ňom platí slovenská metro-karta, sklamem vás – neviem, nechal som ju doma :-)
Ak sa chcete túlať mestom, máte tri možnosti – buď si zvolíte klasické turistické trasy vyznačené v každej mape (malý tip – v hoteli dostanete mapu na požiadanie zadarmo, stačí sa obrátiť na recepčnú), prejdete sa po štvrtiach určených pre bežných šanghajčanov alebo si zaplatíte okružnú jazdu s náučnou trasou.
Klasické turistické trasy
V Šanghaji nájdete nespočetné množstvo rôznych turistických atrakcií. Môžete sa prejsť po nábreží, ktoré vám poskytne nádherný výhľad na obe strany rieky. Zaujímavé je sledovať život na rieke – budete doslova šokovaný tým, aké kraksne sa udržia na vode a ako je možné, že v hustej premávke a chaose na vode sa väčšina bárok a lodí nezrazí a nepotopí. V prípade, že túžite zažiť chaos na vode na vlastnej koži, môžete si kúpiť hodinovú plavbu výletnou loďou. Lístok stojí prijateľných 25 ¥. Výletné lode sú síce postaršie, ale poskytnú vám dostatočné pohodlie – ich interiér je koncipovaný ako plávajúca kaviareň s barom a možnosťou občerstvenia. Loď sa plaví smerom k moru, cestou uvidíte obrovské doky, námorné lode, skladiská, mrakodrapy a pekný most Yanggpu. Tu sa loď otočí a pláva späť.
Z nábrežia to nie je ďaleko do záhrady Yuyuan, ktorá má aj v zime čo ponúknuť. Zo záhrady môžete vkročiť priamo do pažeráka tradičného čínskeho trhu, kde si môžete kúpiť okrem tisícov druhov suvenírov hodinky Roleks či Omeqa, obuv Abidas, alebo tričko Mike. V čase našej návštevy bol trh doslova zaplavený novoročnými doplnkami (Číňania oslavujú Nový rok vo februári).
Z trhu to nie je ďaleko do Old Town – starého mesta. Tvorí ho skupina tradičných čínskych stavieb – pagod – s klasickou prehnutou strechou a bohatou výzdobou. Šanghajský Old Town je veľmi pekný, možno aj preto, že ho celý postavili v roku 1987 :-)
V Starom meste je nepreberné množstvo obchodíkov, predovšetkým so zlatom a suvenýrmi, môžete sa tu aj občerstviť či odskočiť si. Apropó – číske toalety. V európsky koncipovaných budovách, ako je napríklad letisko či hotel alebo megamarket v mrakodrape nájdete „klasický“ typ toalety s malým rozdielom – misa je zväčša naplnená do 1/3 vodou a obsah odchádza podtlakom (mimoriadne praktická rada, ktorá vás ušetrí od horúcich chvíľ – odtokový otvor je veľmi malý a väčšie množstvo papiera ho upchá!). Všade inde – a čuduj sa svete aj v prevádzkach fastfoodových reťazcov KFC alebo McDonald – na vás čaká smrduté prekvapenie. V kabínke, ktorej dvere sa otvárajú vždy dovnútra (preboha, prečo???) je porcelánom obložená diera v zemi. Luxusnejšie verzie týchto toaliet disponujú keramickými šlapami pred otvorom a madlom na držanie. Použitý papier nevhadzujte do jamy, ale do pripraveného vedra...
Pokračujme však radšej v potulkách po Šanghaji.
Ak vás fascinoval Old Town a sympatizujete s budhizmom, určite si nenechajte ujsť príležitosť vidieť Buddhov chrám Yufu. Dostanete sa doň najrýchlejšie a najpoholdnejšie taxíkom, pričom cestou si vychutnáte klasické čínske štvrte. Návšteva chrámu bola mojim najväčším zážitkom – je skutočne nádherný. Tvorí ho komplex menších chrámov s veľkým nádvorím. Na nádvorí sú umiestnené veľké kotle, kde veriaci pália voňavé tyčinky. Vstup do chrámu je platený – stojí symbolických 5 ¥.
Ďalších 5 ¥ zaplatíte priamo v chráme, ak chcete navštíviť najcennejšiu sochu Budhu umiestnenú na poschodí. Každý chrám má svoje sochy Budhu a ostatných svätých. Oltáre sú doslova obsypané darmi v podobe ovocia a kvetov a bohato zdobené rôznymi plastikami. Ak máte šťastie, zastihnete v nich spievajúcich mníchov – a to je veľký zážitok. Niektoré sochy sú skvostné – napríklad ležiaca bohyňa vysochaná z jedného kusu bieleho mramoru, či miestnosť s desiatkami zlatých sošiek Budhu zasadených v komôrkach v strope.
Súčasťou chrámu je aj čajovňa. V štýlovom prostredí a s kvalitným anglickým výkladom môžete zdarma ochutnať rôzne druhy čajov (vedľa nich je pigičaj obyčajná sečka a nálevové vrecká prachsprosté barbarstvo). Čaje si môžete kúpiť zabalené v efektnej krabičke, ich cena je však predražená aj o 100%. Kúpou čaju priamo v chráme totiž prispievate na udržanie nádhery chrámu a pravdepodobne aj na obživu mníchov. Za váš príspevok vás zas Budhom posvätený čaj ochráni od všetkého zlého, aspoň tak nám tvrdila naša sprievodkyňa. Približne 50-gramový balíček mimoriadne kvalitného čaju vás vyjde na 200 ¥ (niektoré druhy vám v takom množstve vydržia pri každodennom pití aj tri až päť mesiacov, mám to overené).
Moderný svet vás čaká na opačnom brehu rieky – je tam televízna veža nazvaná Perla Orientu. Vysoká je vyše 360 metrov, v noci je efektne nasvietená a Číňania z nej urobili biznis. Za poplatok 70 – 100 ¥ sa môžete vyviezť na výškovo rôzne umiestnené podlažia (čím vyššie, tým drahšie, samozrejme) a vychutnať si výhľad na mesto zo všetkých uhlov. Ak sa náhodou rozčúlite na vrchole tak ako my, že fotografovať môžete len spoza skla, zíďte po schodoch o jedno poschodie nižšie – tam je umiestnená vyhliadka z vonkajšej strany. Pripravte sa však na nepríjemný silný vietor a dôkladné oplotenie zabraňujúce kaskadérskym skokom samovrahov.
Hneď vedľa televíznej veže je celá štvrť moderných obchodov a butikov a luxusných reštaurácií. Neďaleko je aj morské akvárium.
V meste nájdete množstvo múzeí, nám sa podarilo navštíviť len vedecké. Vo vestibule sme sa pokochali nádherne zrekonštruovanou kostrou pravekých jašterov, mamuta a iných dávno mŕtvych tvorov. Trocha zašitá je miestnosť s nefalšovanými múmiami. Ostatné exponáty na troch poschodiach pripomínajú krutý nezáujem štátu o celé múzeum – sú neskutočne zaprášené, polorozpadnuté a dávno neudržiavané. V každom prípade však stoja za pozretie – za pár korún uvidíte to, čo vám Slovenské národné múzeum ani pri najlepšej vôli nedokáže poskytnúť. Ďalšie múzeá sú naznačené v každej turistickej mape, prípadne sa informujte vo svojom hoteli alebo na letisku.
Trasy na vlastnú päsť
Oficiálne turistické trasy majú svoje nevýhody – sú trocha falošné, pretože ich zriadenci neustále upratujú, sú na nich všadeprítomné obchodíky a na každom kroku sa musíte dívať na logo McDonalda alebo KFC (mimochodom, menu je výberom i chuťou takmer zhodné s európskym, no čínsky šalát Coleslaw okolo európskeho s kapustou ani len neprešiel). A nadôvažok – na každom kroku vás obťažujú predajcovia hodiniek, pirátskych CD a DVD, obchodní manažéri predajní so zlatom alebo suvenýrmi, žobráci a pasáci.
Ak vás zaujíma skutočný život, musíte sa vybrať svojimi cestičkami-necestičkami a mnohé vás príjemne prekvapí. Miesta bežného života šanghajčanov sú podstatne ufúľanejšie ako okolie hotelov a nákupných centier, na ulici postáva množstvo predavačov špecialít z neidentifikovateľného mäsa napichnutých na špajdli (to je veľmi obľúbený spôsob rýchleho občerstvenia na spôsob našich párkov v rožku – Číňania jednoducho čokoľvek čo len trošku ide napichnú na špajdlu, ovocie, zeleninu, mäso, je to úplne jedno).
Všetko sa deje na ulici – je tam rozvešané prádlo (dodnes sme neprišli na to, či sa tam suší, alebo či je na predaj), Číňania hrajú pri stolíkoch postavených na chodníku rôzne spoločenské hry, veľmi často sa tu rozloží mobilný mechanik bicyklov a vari najviac nás pobavil servis skútrov – na chodníku chodci prekračovali súčiastky skútra počas jeho generálnej opravy. Ako som už spomínal, na každom kroku je minivývarovňa alebo bufetík, preto sa v uličkách miesia rôzne vône, raz príjemné, inokedy nepríjemné až tak, že sa pohrávajú s obsahom žalúdka.
Zaujímavé je striktné zadelenie obchodných štvrtí – celé dlhé ulice majú svoje tematicky zamerané obchodíky, ktoré sa obsahom tovaru zásadne nemiesia. V jednej štvrti napríklad nájdete obchodík vedľa obchodíka s brúsnymi kotúčmi, inde s pletivom, kovovými profilmi, oblečením, svadobnými šatami, elektronikou a pod. Romantici si určite prídu na svoje vo štvrti s plesovými šatami, ktoré sa hrdo skveli vo výkladoch, škoda len, že som si nezapamätal, kde presne to bolo.
V obytných štvrtiach vidíte veľmi často posilňovne na čerstvom vzduchu – vedľa detských hojdačiek sú stroje na cvičenie, ktoré aktívne využívajú občania každého veku, vrátane vetchých starčekov. Číňania si veľmi potrpia na to, aby boli fit a ich prístup k zdravému spôsobu života je až obdivuhodný.
Oficiálne výlety do života Číňanov
Ak vás výraznejšie zaujíma každodenný život čínskej pospolitosti, môžete si zaplatiť okružnú jazdu po Šanghaji s názornými ukážkami života čínskeho ľudu. Cestovná kancelária vás sprvu vezme do materskej škôlky.
Malí Číňankovia sú rozkošní, v ukážkovej škôlke na nás čakali pri bráničke, každý si vyhliadol svojho veľkého Európana a s rukou v ruke ho povodil po areáli. Prekvapilo nás, že všetky deti boli oblečené v teplých bundičkách – v škôlke sa nekúrilo a v miestnostiach, kde si napríklad celé naobliekané kreslili bola fakt dosť zima. Súčasťou návštevy bol aj kultúrny program – detičky nám zaspievali, zatancovali, zahrali na fúkacom klavíri, na klasickom klavíri a celé to bolo neobyčajne pekné. Oproti našim deťom sú čínski škôlkari už v útlom veku vedení k hre na hudobné nástroje, tancu a kultúre vôbec. Podľa ich vystúpenia môžem súdiť, že nejde o individuálne prípady, ale všeobecnú prax.
Ďalším bodom programu bola návšteva čínskej nemocnice – ako hostia ste mali dokonca možnosť vpadnúť do ordinácie plnej vyšetrovaných Číňanov. Čínska vzorová nemocnica sa príliš nelíši od slovenskej – vari je len menej ošarpaná a lieči sa v nej aj tradičnými čínskymi procedúrami (masáže a akupunktúra sú na úrovni klasickej medicíny). Mne osobne bola nepríjemná návšteva starobinca – okukovať starčekov a starenky sa mi príliš nechcelo. Vzorový starobinec mal však peknú záhradu a priestory na odpočinok.
Zážitkom je návšteva klasického čínskeho trhu s potravinami – vidieť môžete živých hadov na konzumáciu lenivo sa prevaľujúcich v misiach s vodou, mäso z roztodivných tvorov, rôzne sladkovodné a morské ryby, živočíchy, živé sliepky, kohúty, husičky a kačky, pred očami vám pripravia pochúťky doslova zo všetkého. Aj tu sa miesia príjemné vône (trebárs dozlatova upečenej kačičky...) s príšernými vôňami miestnych špecialít (nie, nenašiel som odvahu ochutnať, aj keď som doteraz o sebe tvrdil, že zjem fakt všetko. Po návšteve Číny to už nie je pravda.).
Z trhu nás cestovka priviezla do vzorovej štvrte panelákov s úhľadne upraveným okolím. Skupinky rozdelené po deviatich voviedli sprievodkyne do bytov, kde na nás čakal obed zložený výlučne s čínskych špecialít. Z množstva dobrôt som chuťovo spoznal len dve – údené karé a fašírku.
Oplatí sa ochutnať všetko, aj keď upozorňujem, že nie všetko vám bude šmakovať. Nevýhodou takéhoto posedenia je, že svoj kulinársky omyl v ústach nemôžete vypľuť, pravda, ak nie ste grobian.
Mimochodom, keď sme už zabŕdli do kulinárskej témy, za celý týždeň, čo sme intenzívne chodili po Šanghaji sme nevideli jediného psa, nestúpili sme do jedinej psej míny ktoré sú v takýchto veľkomestách na každom kroku a to isté možno povedať aj o mačkách – zahliadli sme len dve mačiatka na trhu. Pevne verím, že neboli na polievku a v tých miestnych špecialitách, ktoré som vzal do úst sa pes nenachádzal. Vráťme sa však k obedu vo vzorovej čínskej domácnosti :-)
Domáci vo veku asi 50 rokov sa s nami nebavili, celí spotení lietali medzi kuchyňou a minimiestnosťou zapratanou stolom s otáčavým kruhom a hladnými turistami okolo. Po hodine a 20 minútach nás z bytu vyhodil sprievodca s ďalšou skupinou. Okružná jazda bola nepochybne propaganda miestnych úradov a v skutočnej škôlke, nemocnici, starobinci, či domácnosti to možno vyzerá úplne inak.
V každom prípade to bolo príjemne strávené dopoludnie.
Praktické rady
* ak chcete mesto prezrieť na vlastnú päsť, nechajte si názvy miest, ktoré chcete navštíviť napísať na recepcii hotela na papierik v čínskom písme. Taxikári a vlastne väčšina Číňanov anglicky nerozumie, vyhnete sa tak nepríjemným situáciám. Pre vzájomné neporozumenie cieľa cesty nás napríklad istý taxikár doslova vyhodil z auta.
* pri návšteve Šanghaja sa prevezte magnetickým vlakom. Lístok síce stojí približne 6 dolárov, no tento vlak je jediný svojho druhu na svete (druhý by mali začať stavať v Nemecku)
* po meste sa presúvajte taxíkmi. Všetky majú zhodný typ vozidla, označenie i ceny. Sú neskutočne lacné, za 20-25 minútovú jazdu zaplatíte maximálne 90 slovenských korún. Okrem toho sú doslova na každom kroku.
* na osvieženie vám namiesto coly odporúčame balené čínske čaje. Predávajú ich v každom obchodíku s potravinami v klasických PET fľašiach a chuťovo sú neskutočne lahodné.
* bankomaty nehľadajte na nábreží – nenájdete ich. Najviach ich je v okolí hlavnej nákupnej triedy Nanjing Douglu (ak sa pohybujete v centre mesta)
* zmenáreň sme na ulici nevideli – peniaze je možné zmeniť len v bankách alebo v hoteli
* cez rieku sa dostanete buď loďou (stojí len 3 ¥, prístavisko má pod reštauráciou Diamant), taxíkom, alebo pešo cez Bund Turist Tunnel. Vchod do tunela sme však nenašli, možno budete mať viac šťastia.
* pri odlete zo Šanghaja si na letisku vopred vyplňte výstupný lístok (je takmer zhodný ako ten, ktorý ste vyplňovali pri vstupe, čínska byrokracia je neskutočná...). Nezabudnite si tiež odložiť 90 ¥, je to letištný poplatok, ktorý musíte zaplatiť pri špeciálnom okienku na letisku (je medzi check-in a vstupným koridorom k osobnej kontrole, u okienka dostanete lístok, ktorý treba vhodiť do prístroja v koridore - prístroj vás vpustí dnu a zároveň vám vydá doklad o zaplatení).
Mena: Juan
Kurz: Za 1 ¥ zaplatíte priližne 5 Sk
Ceny: Chipsy 10 ¥, 0,5 l nápoj 3 ¥, 100 g balíček čaju 10 – 200 ¥, obed pre 2 osoby v KFC 45 ¥, obed v čínskej reštaurácii pre 2 osoby 80 – 800 ¥, večerná útrata v bare pre 2 osoby - veľa, veľa piva :-) 300 - 400 ¥, taxi min. 10 ¥
Časový posun: zdrvujúcich 7 hodín
::: Fotogaléria :::
Foto a text Marián Pavel