SME

Ľudí láka na vyhni atmosféra očmudených stien

Ľudí láka na vyhni atmosféra očmudených stien

Vo Vlachoch majú jedinečnú pamiatku. V obci stojí kováčska vyhňa už približne stopäťdesiat rokov.

Súčasný majiteľ by jej chcel s pomocou obce vrátiť zašlú slávu a turistom priblížiť tradičné kováčske remeslo.

TEXT: Marek Juriš

K aždého návštevníka obce Vlachy pod priehradným múrom Liptovskej Mary zaujme staručká kováčska vyhňa. Stojí hneď vedľa požiarnej zbrojnice.

Dôchodca Ján Molek má sedemdesiattri rokov a vyhňu zdedil po otcovi Jozefovi Molekovi, ktorý bol vychýreným kováčom.

J. Molek ju už dlhé roky udržuje, takže je vyhňa stále v pôvodnom stave. Nestojí už však komín. Je v nej všetko náradie, ktoré otec kováč používal a potom zanechal synovi. Naposledy v nej Jozef Molek ohýbal železo začiatkom sedemdesiatych rokov.

Traktory za kone

Potom už kováčske remeslo stratilo na cene. Kováči prestali byť potrební, keďže v socialistických roľníckych družstvách postupne z veľkých znárodnených lánov polí vytlačili kone traktory. Rovnako aj sekery a motyky nahradila mechanizácia.

Syn kováča už niekoľko rokov, čo je na dôchodku, na vyhni vždy ráno otvorí okná a dvere a každý, kto prejde okolo, môže do pôvodnej remeselnej dielne nahliadnuť.

„Najčastejšie chodia českí turisti a náramne sa im to páči, pochvaľujú si najmä starodávnu atmosféru, ktorá dýcha z očmudených stien drevenej stavby.

Zastavia sa však aj Slováci a občas prídu aj Poliaci. Jeden známy mi dokonca povedal: „Jano, veď k tebe chodí toľko turistov, že keď budeš od nich vyberať len euro, tak pekne zarobíš.“ Povedal som mu, že "ja na toto povahu nemám, takže od ľudí nič nepýtam,“ vraví.

J. Molec je síce vyučený strojár, ale ku kováčskemu remeslu veľmi nepričuchol, prácu s horúcim železom preto neovláda.

Pracoval ako údržbár v bývalých severoslovenských konzervárňach a liehovaroch v Liptovskom Mikuláši a popritom roky hrával futbal v republikových súťažiach za ŠK Liptovský Mikuláš. Do lopty kopal ešte na štadióne za Váhom.

Kováč bol často aj zvierací zubár

Turistom, keď ho poprosia, zvyčajne ukáže pôvodné náradie, vysvetlí, ako sa s ním pracovalo a porozpráva, čo všetko kováči na dedine robili. Nepodkúvali len kone, nekovali len sekery, neopravovali a nevyrábali len kolesá.

„Kováč často slúžil na dedine aj ako zubár pre zvieratá. Ešte keď bol otec na vojne, tak si urobil kurz zverolekára. Na opravu zubov pre kone si vyrobil špeciálny prípravok. S boľavými zubami svojich koní k nám chodili gazdovia z celého Liptova,“ zaspomínal.

Dočítajte tento článok
s predplatným SME.sk.
Predplatné si môžete kedykoľvek zrušiť.
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Čítajte ďalej

Očarujúce Cinque Terre a jeho päť svetov

V mimoriadne fotogenickom prostredí čaká 5 zaujímavých farebných dediniek.


13. okt

Madeira je rajom pre milovníkov prírody

Ukrýva v sebe svet dokonalej prírody zmiešanej s mestami a tradičnými dedinami.


5. aug
Výhľad na Oravský Podzámok z Oravského hradu.

Do Kubína chodia Oravčania na zmrzlinu. Nad Oravskou Lesnou sa ukrýva Pinocchio

'Na Orave dobre' netreba spievať. Ten pocit treba jednoducho zažiť.


4. aug
Podcast Všesvet

Dovolenka na konci sveta? Patagónia ponúka treky nie len pre náročných

Najkrajšie výhľady nájdete v národnom parku Torres del Paine.


12. okt
SME.sk Najnovšie Najčítanejšie Video Desktop
Skryť Zatvoriť reklamu