Chuť po moci, peniazoch, ale aj intrigy. To všetko často viedlo až k nepochopiteľným plánom, zavraždiť človeka. Mnohí svoj čin aj vykonali, no boli aj takí, ktorých plány sa otočili a sami sa stali obeťami.
Levia skala
V dobách panovania kráľa Ondreja II. býval pod Vršatcom (neďaleko Ilavy) rytier Tichomír s krásnou manželkou Elenou. Z jednej z križiackych výprav do Svätej zeme priviezol domov obrovského leva. Umiestnili ho do ozdobnej klietky vedľa domu.
Krásna Elena zakrátko podľahla ťažkej chorobe. Tichomír sa v smútku vybral na ďalšiu výpravu, no tá sa mu stala osudnou. V Jeruzaleme podľahol v šarvátke s mohamedánmi. O siroty Ilku a Belka sa začala starať ich teta. Tá však rýchlo pochopila, že deti zdedili obrovský majetok. Rozhodla sa ich skántriť.
Pre svoj čin si vybrala práve leva v ozdobnej klietke. Pod rúškom noci napílila mreže a dúfala, že zviera ráno vylomí otvor a deti, ktoré sa hrávali v záhrade, skončia v jeho pazúroch.
Leva však zvuk pílenia rozzúril. Prerazil klietku, ženu roztrhal a utiekol do hôr. Keď Belko dospel, nebezpečné zviera vyhľadal a zabil. Na mieste, kde mala šelma brloh, nechal vystavať hrad, ktorý nazval Levia skala.
Záhada Okoličnej kúrie
Záhada okolo vraždy krásnej Antónie, ktorú našli v studni zavraždenú sekerou, akoby pootvorila tajomné dvere Okoličnej kúrie (dnes je Okoličné mestskou časťou Liptovského Mikuláša). Hneď po objavení mŕtvoly zistili miestni obyvatelia, že zmizol aj jej manžel Martin Okoličányi spolu s dvojmesačným dieťaťom. Vyšetrovania sa chopil obávaný liptovský podžupan a Martinov brat Ladislav Okoličányi. Nechal budovu kúrie starostlivo zamknúť a úradne zapečatiť. Žalobca obvinil Antóniinho milenca Jána Urbana, ktorý sa však k činu nepriznal. Našťastie súd nemal dosť dôkazov.
Záhadnú vraždu sa podarilo objasniť oveľa neskôr. Na zadnej strane modlitebnej knižky mnícha z františkánskeho kláštora v Okoličnom sa našlo napísané roztrasenou rukou starca: „V roku pána 1745 na deň sv. Juraja počuť z Okoličányiho kúrie, stojacej neďaleko záhrady kláštora, záhadné zvuky. Keďže je táto už roky opustená, videlo sa mi to podozrivé. Preto som s dovolením pána Gašpara Okoličányiho spolu so ctihodným pátrom Demeliom šiel do opustenej kúrie. Pod schodmi ležala kostra dospelého muža, s kosťami ktorého sa hrali krysy. To bol ten šramot. Na pôjde sme našli vybielenú kostru dieťaťa.“ Antóniu zavraždil jej manžel. Keďže jeho brat netušil, že sa skrýval aj s dieťaťom v kúrii, ktorú nechal hermeticky uzavrieť, nevedel ani, že vytvoril hrob pre zločinca, ale aj pre nevinné dieťa. (jmp)