Zrieknuť sa návštevy Dubrovníka by bola chyba.
[content type="img" render-type="pressphoto" title="" src="https://m.smedata.sk/api-media/media/image/sme/1/56/5649081/5649081.jpeg?rev=2" author="" longread-pos="full"] FOTO SME - JOZEF JAKUBČO[/content]
Dubrovník ponúka viac než more. Pamiatky, kultúru a najmä špecifickú atmosféru.
TEXT: Matúš Krčmárik
Je drahý a navyše príliš ďaleko. Takto uvažuje o ceste do Dubrovníka veľa Slovákov. Namiesto toho si radšej vyberajú niektoré z bližších pobrežných miest. Alebo svoje plány menia priamo po ceste, keď ich v rybárskej dedine pri Splite domáci prehovorí a ponúkne im voľnú izbu. Napokon, more je aj tam. Ale zrieknuť sa návštevy Dubrovníka je chyba!
Dubrovník totiž ponúka viac než more. Pamiatky, ktoré inde v Chorvátsku nenájdete, trochu netypické pláže, ktoré nie sú vhodné na celodenné vylihovanie (aj keď tu objavíte aj také), a veľmi špecifickú atmosféru.
Nemusíte sa ani ubytovať v samotnom Dubrovníku. Len kúsok pred ním je niekoľko dedín v zátokách, kde majú miestni hotelieri svoje priváty s vlastnými plážami. Napríklad Mali Zaton. Lacnejší, tichší, pokojnejší a na kúpanie lepší ako Dubrovník.
Po schodoch, po schodoch...
Aj v polovici júna je tu od rána veľmi teplo a autobusy sú tomu prispôsobené. Do Dubrovníka jazdí miestna linka asi raz za hodinu. Prichádza zvnútra trochu zanedbané (porovnateľne so slovenskými prepravcami), ale najmä klimatizované vozidlo. Cesta netrvá ani pätnásť minút.
Vstupnou bránou do mesta zo severnej strany je Most Franja Tudjmana, chorvátskeho exprezidenta, ktorého doma považujú za hrdinu, ale napríklad v susednom Srbsku za vojnového zločinca (paradox taký typický pre Balkán). Otvorili ho len v roku 2002 a autá po ňom prechádzajú vo výške 50 metrov nad morom.
