Národný úrad pre letectvo a vesmír (NASA) a Európska vesmírna agentúra (ESA) odštartujú koncom mája vlastné projekty: Američania Mars Exploration Rover Mission, Európania Mars Express. Obidve vesmírne lode dorazia do cieľa na prelome rokov 2003/2004 a na Červenú planétu vysadia pristávacie moduly. ESA chce skúmať jej povrch stacionárnym minilaboratóriom Beagle II, NASA skonštruovala dve mobilné vozidlá zvané rovery. Hlavným cieľom obidvoch misií je hľadanie vody.
Obidve vesmírne agentúry si termíny nezvolili náhodne, ale rozhodli sa využiť blízkosť Zeme a Marsu. Mars Express by mal na svoju púť odštartovať zo Zeme medzi 23. májom a 21. júnom z kazašského kozmodrómu Bajkonur v rakete Sojuz. USA pošlú svojich dvoch prieskumníkov v oddelených raketách, zjavne z obáv pred možnou stratou jedného z nich. Prvá americká raketa typu Delta II odštartuje medzi 30. májom a 16. júnom, druhá medzi 25. júnom a 12. júlom.
Futuristicky vyzerajúce rovery NASA sa radia do dlhého zoznamu amerických letov na Mars, ktorý sa začal pred 26 rokmi pristátím prvej sondy (Viking-1) a vyvrcholil v roku 1996 projektom Mars Pathfinder a vypustením vozidla Sojourner. NASA posiela iba dva rovery, pretože okolo Marsu už krúži jej sonda Mars Odyssey 2001. Európania budú mať premiéru a tak okrem družice Mars Express vyšlú aj pristávací modul Beagle II.
ESA bude mať k dispozícii výkonnejšiu raketu a preto dorazí Mars Express k Červenej planéte skôr ako americké misie. Ešte predtým, ako sa medzi 23. decembrom a 5. januárom dostane na obežnú dráhu, dôjde k vysadeniu modulu Beagle II. Modul je pasívny a nedá sa ovládať. Na svoju orbitu sa preto musí doslova vystreliť. Potom už len treba dúfať, že pristane v oblasti s rozmermi 200 krát 100 kilometrov asi desať stupňov severne od marťanského rovníka. Pád modulu budú brzdiť padáky a obrovské airbagy. Rovnaký princíp použije aj NASA, ktorej rovery by mali pristáť v januári 2004.
Zásadný rozdiel medzi oboma misiami je, že Beagle II je stacionárne zariadenie. Jeho pohyblivé rameno a vŕtačka prezývaná krtko majú akčný rádius maximálne dva metre. Rovery naopak môžu preskúmať bližšie či vzdialenejšie okolie miesta pristátia a za deň prejsť teoreticky asi 100 metrov.
Rozdielna je aj dĺžka fungovania zariadení. Americké rovery budú pracovať každý 90 dní, Beagle II bude v prevádzke maximálne pol roka. Problémom pre obidve misie bude prašná marťanská atmosféra, ktorá obmedzí efektívnosť získavania energie zo slnečných panelov. Výkon Beagle II tak klesne asi o jedno percento za deň, ale najväčšie nečistoty by mala odstrániť automatická "prachovka".
Pre stacionárne laboratórium sa ESA rozhodla z finančných dôvodov. Náklady na družicu vrátane štartu dosiahnu 200 miliónov eúr, k tomu treba prirátať úžitkovú hmotnosť vedeckých prístrojov v hodnote 120 miliónov eúr. ESA - aj keď sa náklady nedajú priamo porovnať - vloží do projektu iba asi polovicu toho čo NASA. Obidve terénne vozidlá stoja (bez nákladov na štart) asi 700 miliónov eúr.
V princípe sú Beagle II a rovery automatickí geológovia. Pomocou kamier, mikroskopov, spektrometrov a nástrojov na zoškrabovanie zvetraných skál budú analyzovať marťanské horniny. Vedci si od toho sľubujú konkrétne dôkazy o tom, či na Marse kedysi bola voda a ak áno, ako ovplyvnila život na planéte. S hľadaním vody je automaticky spätá otázka, či existoval na Marse život. ESA preto vysadí modul Beagle II na mieste, o ktorom predpokladá, že bol kedysi obrovskou riečnou deltou. V tamojších usadeninách by sa mohli nájsť stopy po vode.
Ak sa aj indície o vode nájdu, vynorí sa otázka, kam zmizla. Podľa existujúcich teórií sa mohla vypariť a uniknúť do vesmíru, alebo vsiakla hlboko pod povrch. Odpovede by mohli dať prístroje na palube Mars Expressu, ktorý radarovými vlnami nazrie pod povrch Marsu. Mars Express zhotoví aj trojrozmernú mapu celej planéty, pričom polovica bude mať rozlíšenie iba desať metrov.
Aj keď je stále reč o dvoch vesmírnych agentúrach, misie ESA a NASA si nekonkurujú, ale sa dopĺňajú. Napríklad modul Beagle II môže v prípade núdze komunikovať s americkou družicou Mars Odyssey. To isté platí pre rovery a družicu Mars Express.
5 hy