Nebola to najväčšia ani najdôležitejšia bitka napoleonských vojen. Bola však posledná, ktorej velil Napoleon Bonaparte.
A o takých koluje množstvo mýtov. Napríklad, že Napoleon utekal z boja so slzami v očiach alebo prehral, pretože pre hemoroidy nevedel obsedieť na koni.
Utiekol z boja
Odohrala sa presne pred dvesto rokmi pri belgickej dedinke Waterloo (dnes 30-tisícové mesto, ktoré sa pripravuje na veľkolepé oslavy okrúhleho výročia) neďaleko Bruselu.
Bitka, pri ktorej zomrelo, utrpelo zranenia alebo ostalo nezvestných či zajatých takmer 50-tisíc vojakov, bola pre Napoleona Bonaparta taká zdrvujúca, že narýchlo utiekol, len čo vycítil, že nemá šancu na víťazstvo.
„Nebol to jeho prvý útek z bojiska,“ hovorí historička Jarmila Boboková z Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave.
„Prvýkrát opustil svoju armádu ešte v roku 1799 v Egypte, keď zistil, že Angličanom ani egyptským mamelukom sa nevyrovná a ostal odrezaný od svojej krajiny bez možnosti zásobovania a dopĺňania stavov. Velenie prenechal maršalom a odišiel so svojou kohortou späť do Francúzska.“
Druhýkrát to spravil v Rusku. Z pôvodne obrovskej šesťstotisícovej armády ostali len trosky jednotiek, koľko mužov nechal zamrznúť v krutých ruských mrazoch, sa nedá odhadnúť.
Hľadať v jeho správaní morálne zlyhanie alebo zbabelosť by bolo zbytočné, Napoleon všetko podriaďoval „víťazstvu, národu a cisárstvu“. Na prvom mieste boli uňho vysoko ambiciózne mocenské ciele.
Plané plány
Slzy stekajúce po tvári pri úteku z Waterloo dnes už nikto nepotvrdí, faktom však ostáva, že francúzska armáda zažila porážku a po štvordňovom ťažení a troch bitkách sa v podstate rozpadla.
„Aj keby Napoleon pri Waterloo zvíťazil, je veľmi pravdepodobné, že by už politický vývoj nezvrátil,“ hovorí Zdeněk Munzar z Vojenského historického ústavu Praha.
