Fotografia dvoch domorodých pútnikov k posvätnej hore Amu Dablam v Himalájach z knihy Ivana Kenéza, Igora Čombora a Antona Hrubjaka Svet Himalájí.
cich na palácovom námestí Darbar v Pátanu. Je to náhodné i nenáhodné tiché stretnutie na hranici sna a skutočnosti, má intenzitu žitej viery v posväcujúci kontakt s horou,“ píše okrem iného pokoriteľ štyroch osemtisícoviek Vladimír Zboja k jednej fotografii v publikácii Svet Himalájí (ružomberské vydavateľstvo Apollo) autorov Ivana Kenéza, Igora Čombora a Antona Hrubjaka.
Kolekcia okolo stovky fotografií je výsledkom trojtýždňovej expedície v Himalájach spred dvoch rokov.
Ako hovoria autori, kniha je aj príbehom putovania od hlavného mesta Nepálu Káthmandú po Mount Everest a naspäť. „Kniha dokumentuje cestu naším fotoobjektívom. Fotili sme všetko, čo sme stretli a videli - ľudí, krajinu, architektúru, kultúrne pamiatky.“
Od Tatier k Himalájam
Na začiatku bola záľuba vo fotografovaní a nadšenie krásami prírody. Ivan Kenéz (1948) už v šesťdesiatych rokoch pôsobil v známom ružomberskom fotoklube, Igor Čombor (1945) zase ako mladý lekár publikoval krajinárske fotografie v Krásach Slovenska.
Výsledkom amatérskej záľuby autorského tandemu bola pred dvoma rokmi debutová kniha Čarovný svet Tatier. Svoj tím rozšírili o Antona Hrubjaka (1951) a odišli do najvyššieho pohoria sveta.
„Nie je jednoduché porovnávať oba tituly,“ hovorí Igor Čombor. „Teraz išlo o zdokumentovanie našej himalájskej expedície, o prierez našej cesty z Káthmandú pod Mount Everest. Fotografovanie Himalájí sa nedá porovnať ani s Alpami. Technická náročnosť je zdôraznená nadmorskou výškou, keďže Mount Everest sme fotografovali z výšky viac ako 5600 metrov. Priznávam, kniha o Tatrách bola pri príprave druhej knihy značným impulzom. Už pri jej krste sme sa pohrávali s myšlienkou druhej knihy. Odvahu do zostavenia publikácie nám dal fotograf Karol Kállay.“
Nehybná aura
Prítomnosť skúseného himalájistu Vladimíra Zboju pomáhala prekonávať výškové rozdiely, riziko choroby z extrémnych klimatických podmienok, ale i nepriazeň monzúnového obdobia. Všetky farebné obrázky sú fotené z ruky, s vylúčením statívu. „Himaláje sú neopakovateľné pohorie, ktoré nemá obdobu,“ hovorí Ivan Kenéz. „Rozmanitosťou, nadmorskými výškami, koloritom krajiny, pohľadmi a vizuálnymi efektmi, ktoré sa v atmosfére prejavujú iba tam. Je to spôsobené riedkosťou vzduchu.“
Výrazná výtvarná stránka uniesla aj básnika Ivana Laučíka, ktorý má v knihe verše. „Desať rokov som sa virtuálne venoval Himalájam, preto som bol takouto ponukou unesený,“ povedal básnik, ktorý svoje pocity preniesol do „nehybnej aury nad Everestom pozorovanej z tieňa v údolí“.
Autori prízvukujú aj osobitosť filozofického sveta, do ktorého Európan ťažšie vniká. „Niekedy sa zdá, že sa tam zastavil čas - pri spracovaní pôdy, remeslách, stavbe domov. Ľudia sú uzavretí a najmä deti majú smútok v očiach. Priemerný vek dospelého človeka je 38 rokov, preto sa aj skôr začína žiť - už šestnásťroční šerpovia majú dve, tri deti. Dúfam, že náš himalájsky príbeh nie je ukončený a bude ešte pokračovať. Veď sme predsa fotoamatéri so sľubnou perspektívou.“