SME

Pútnik, ktorý prešiel pešo do Jeruzalema: Moslimovia nie sú zlí

Pútnik, ktorý prešiel pešo do Jeruzalema: Moslimovia nie sú zlí

Vysokoškolák LADISLAV ZIBURA z Českých Budějovíc má doma topánky, v ktorých prešiel štyritisíc kilometrov. Hoci nie je veriaci, učarovali mu púte.

[content type="img" render-type="longread-title" title="Pútnik, ktorý prešiel pešo do Jeruzalema: Moslimovia nie sú zlí" src="https://m.smedata.sk/api-media/media/image/sme/3/56/5620663/5620663.jpeg?rev=2"][/content]

Po maturite sa vydal na púť do Santiaga de Compostela v Španielsku. Zistil, že pútnictvo mu dáva všetko, čo má rád – cestovanie, chôdzu a spoznávanie ľudí. Minulé leto putoval 40 dní cez celé Turecko do Jeruzalema. Ladislava niekoľkokrát na púti napadli psy, v Taliansku ho zrazilo auto a v Izraeli zažil raketový poplach.

AUTORKA: Annamária Ondrejková

FOTO: Ladislav Zibura

Mnohých zamrazí len pri predstave, že by mali sami putovať neznámou krajinou hoc len deň. Vy ste dokázali putovať 40 dní. Nebáli ste sa?

Čaro púte je práve v samote. Nemal som sa na koho spoľahnúť, nemal som sa s kým cez deň rozprávať, nemal som sa komu posťažovať. Pútnik je sám so sebou a zažíva oslobodzujúci pocit. Nemusel som nad ničím premýšľať. Celý deň som len kráčal a bol som otvorený všetkému, čo ma stretlo. Okolie som vnímal omnoho intenzívnejšie. V hlave sa mi všeličo za ten čas usporiadalo.

Peši ste šli až od bulharsko-tureckých hraníc, kam ste sa doviezli autobusom. Aké boli prvé kilometre?

Z autobusu som musel vystúpiť niekde pri diaľnici, odkiaľ som peši pokračoval do 12 kilometrov vzdialeného mesta. Cestou na mňa vybehla svorka 30 psov. Kľakol som si, psy ma oňuchali, našťastie, nič mi neurobili. V duchu som si hovoril: „Ja na túto krajinu nemám, vrátim sa.“ Bol som odhodlaný, že si v najbližšom meste kúpim lístok na autobus a vrátim sa domov.

Čo vás presvedčilo pokračovať v púti?

Ráno som prišiel do mesta Edirne. Práve vychádzalo nad mešitou slnko. Bol to krásny pohľad. Povedal som si, že tomu dám ešte šancu.

Celé Turecko ste nakoniec prešli bez mapy. Máte dobrý orientačný zmysel?

Až taký dobrý orientačný zmysel nemám. Pred pár rokmi som si myslel, že som na bicykli prišiel k Severnému moru. Nakoniec som zistil, že to je Baltské more. Strácal som sa aj po ceste do Jeruzalema, pretože som šiel bez mapy. Uprostred Turecka som maličkú mapu dostal na benzínovej stanici. Bola to naozaj len orientačná mapka vo veľkosti 20 krát 30 centimetrov. Pri plánovaní cesty som využíval internetové kaviarne, kde som si vždy na týždeň dopredu pozrel trasu.

Ako vyzerala trasa vašej cesty do Jeruzalema?

Z Česka som šiel autobusom k bulharsko-tureckým hraniciam. Odtiaľ som po svojich prešiel až do Antalye. Z Antalye som letel do Tel Aviv, odkiaľ som sa autobusom doviezol do Nazaretu, aby som to do Jeruzalema nemal tak blízko. Keď som prišiel do Jeruzalema, tak som si ešte odskočil k Mŕtvemu moru. Potom som sa zas vrátil do Tel Aviv, odkiaľ som letel do Prahy.

[content type="longread-pos" pos="left"]

  • Z Ladislava Ziburu sa stal pútnik vďaka článku v magazíne Ona Dnes. Inšpiroval ho článok so ženou, ktorá šla na púť do Santiaga de Compostela.
  • 2011 Santiaga de Compostela: počas 900 km dlhej cesty spoznáva Ladislav Zibura inšpiratívnych ľudí z celého sveta.
  • 2012 púť do Ríma: po 1400 km prišiel do Vatikánu k svojmu cieľu – Katedrále svätého Petra. Ochranka ho nepustila dovnútra.
  • 2013 cesta na bicykli k Severnému moru: omylom prišiel k Baltskému moru. More nebolo slané a na pláži stretol len dôchodcov. Sklamaný sa cez Berlín vracal domov. Zistil, že na mape z antikvariátu chýba celá západná časť mesta.
  • 2014 peši z Turecka do Jeruzalema: na 1400-kilometrovej púti prichádza o predsudky, sluch a základné hygienické návyky.
[/content]

Vaša batožina vážila len okolo 14 kilogramov. Čo ste mali zbalené?

Pri púťach je nevyhnutné, aby si človek zbalil len tie najpotrebnejšie veci. Zbalil som si jednoduché lieky, pár vecí na táborenie, dokonca som nemal ani stan. Zobral som si len ľahký spací vak a závesnú sieť, pretože som veril, že ak by pršalo, tak by som našiel strechu nad hlavou. Čo sa týka oblečenia, tak z každého som mal len dva kusy. Vždy som mal jeden kus na sebe a ten druhý som vypraný sušil na krosnách. Po celý čas som mal na nohách jedny topánky, v ktorých som prešiel už okolo štyritisíc kilometrov, čo je pre mňa fascinujúce, pretože iné topánky sa po sto kilometroch rozpadnú. Teraz už nemajú gumovú podrážku. Ale keby som si ich nechal podraziť, opäť by slúžili.

Vybrať sa na takú dlhú cestu a nezobrať si stan je odvážne. Nocovali ste pod holým nebom?

Nikdy som neplánoval, že budem spávať v hoteloch. K atmosfére púte to nepasuje. Nocoval som, kde sa dalo. Často ma pozývali ľudia k sebe domov. Boli to domáci, ktorých som náhodne stretol na ulici a opýtali sa ma, či mám kde spať, keď videli, že kráčam s krosnami. Počas cesty som spal u kadekoho. Raz ma ubytovali vojaci v kasárňach, z čoho by mali asi problém, keby im na to niekto prišiel. Spal som u profesora fyziky, ktorý mal dom v lokalite, kam ľudia chodili pozorovať hviezdnu oblohu. Ľudí, ktorí ma u seba doma prichýlili, bolo mnoho. Niekedy som ich ponuku aj odmietal, pretože som chcel byť sám. Potom som spal v prírode.

Ako ste vyriešili noc v rušnom Istanbule?

Priznám sa, že v Istanbule som mal dohodnuté ubytovanie u známeho môjho kamaráta. Bolo to jediné mesto, ktorého som sa bál, preto som sa poistil. Mali sme spať obaja na rozkladacom gauči. Nezdalo sa mi to ako zlý nápad. Turek odišiel na diskotéku, odkiaľ sa nadránom vrátil taký opitý, že ma začal obchytkávať. Dodatočne som kamarátovi, ktorý mi nocľah vybavil, poďakoval.

Putovali ste tureckým vnútrozemím. Vždy ste sa vedeli s miestnymi dohovoriť?

Hovorím dobre po anglicky, trochu po francúzsky a nemecky. Ak sme si nerozumeli, tak v dedine rýchlo zohnali človeka, ktorý niektorý z týchto jazykov ovládal. Na mobiloch mali tiež aplikáciu, ktorá angličtinu prekladala do turečtiny. Cestou som sa naučil pár tureckých fáz, pomocou ktorých som sa dorozumieval. A keď už nič nezabralo, vždy to šlo nejakým spôsobom naznačiť rukami-nohami.

[content type="img" render-type="parallax" parallax-size="600px" cap-title="Počas ramadánu vás moslim prichýli a dá vám najesť" src="https://m.smedata.sk/api-media/media/image/sme/6/56/5620666/5620666.jpeg?rev=2"][/content]

V čase, kedy ste absolvovali svoju púť, mali moslimovia pôstny mesiac ramadán.

To, že vyšiel ramadán na obdobie mojej púte bola náhoda. Môžem však povedať, že tento sviatok mi ešte viac umocnil celý zážitok z cesty. Moslimovia cez deň nejedli. Na druhej strane ramadán prináša veľké večerné hostiny, na ktoré ma často pozývali. Tiež som si počas dňa nemal kde dať kávu, ktorú som vymenil za čaj. Je to zvláštne, ale Turci pijú čaj preto, lebo znižuje tlak a všetci sú presvedčení, že by bez rannej šálky čaju nemohli vstať z postele. Európania sú zas presvedčení o tom, že z postele nevstanú bez kávy, ktorá im tlak zvýši. Jedna civilizácia sa musí mýliť.

Ramadán je najväčší moslimský sviatok. Prekvapil vás v niečom?

Už máte účet? Prihláste sa.
Dočítajte tento článok s predplatným SME.sk
Odomknite článok za pár sekúnd cez SMS predplatné za 5 € každý mesiac.
Pošlite SMS s textom C3Q33 na číslo 8787.
Zaplatením potvrdíte oboznámenie sa s VOP a Zásadami OOÚ.
Najobľúbenejšie
Prémium bez reklamy
2 ,00 / týždenne
Prémium
1 ,50 / týždenne
Štandard
1 ,00 / týždenne
Ak nebudete s predplatným SME.sk spokojný, môžete ho kedykoľvek zrušiť.
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Čítajte ďalej

Vydajte sa do oblasti s rozprávkovým nádychom, kde sú príbehy vytesané do kameňa.


Dovolenka v hoteli pre dospelých je zárukou pokoja, kvalitných služieb a jedla.


Vodojemy s inštaláciou

Jedna z nich je jedinečnou raritou pevninskej Európy.


Maroš Puček
Tádž Mahal v Indii

Pripravte sa na dobrodružstvo, ktoré siaha ďaleko za hranicu všednosti.


Nový Hofburg na námestí Heldenplatz

Prezriete si jednu z najväčších etnografických zbierok sveta, ale aj cisárske brnenia a hudobné nástroje slávnych majstrov.


Maroš Puček
SME.sk Najnovšie Najčítanejšie Minúta Video
SkryťZatvoriť reklamu