Berlín 2. januára (TASR) - V Jakutsku, najzadnejšom kúte obrovského Ruska trvá zima osem mesiacov a po teplotu mínus 60 stupňov hovoria tamojší obyvatelia o normálnom počasí. Nemecký denník Die Welt píše vo svojom dnešnom vydaní, ako tamojší obyvatelia prežívajú v krutých prírodných podmienkach.
Prokop Jegorov vlečie kusiská ľadu pred svoj dom a stavia ich na seba, akoby chcel vybudovať ľadovú stenu. "Tu sa v zime nevláčia vedrá s vodou. Preto sme vyrúbali ľadové kryhy z jazera a náš koník ich pritiahol pred dom," tvrdí Jegorov, čiperný 68-ročný dôchodca. "Keď sa chceme napiť vody, odsekneme z kusa ľadu pred domom."
Vonku je mínus 42 stupňov, v noci klesajú teploty na mínus 52 stupňov. "Nie teplo, ani nie zima," tvrdí Jegorov, ktorý žije v dedinke Nemjugincy, v tomto kúte Ruska. Nemjugincy majú dve tisíc obyvateľov a od diamantovej metropoly Jakutsk sú vzdialené 70 kilometrov. Cesta z Moskvy trvá sem lietadlom sedem hodín a cestujúci sa musí pripraviť na šesťhodinový časový posun.
Len keď fúka ostrý ľadový vietor alebo teplota poklesne pod 60 stupňov, nastáva pre tamojších obyvateľov namiesto normálneho počasia počasie "extrémne".
Pod Jegorovovými topánkami puká ľad. Z komína jednoposchodového dreveného domčeka stúpa dym. Domček Jegorovovcov je súčasťou radovej zástavby. V predzáhradkách sa počas krátkeho, ale horúceho sibírskeho leta pestujú v skleníkoch paradajky a uhorky. Práve tie sa vo veľkom konzervujú a odkladajú na zimu.
Prvý sneh napadol v polovici októbra a siahal hneď po kolená. Pred zimou chráni obyvateľov Jakutska "dubljonka", hrubý kabát z ovčej kože. Na hlavách nosia muži zvyčajne kožušinové ušianky, nohy im pred mrazom chránia "unty", topánky zo sobej kože. Do týchto topánok stačí zvyčajne už len pár vlnených ponožiek - unty fungujú na nohách ako termosky.
Jegorov pracoval ako hlavný inžinier v miestnom kolchoze, ktorý ešte aj dnes zamestnáva 400 ľudí a výplaty dáva prednostne v naturáliách, akými sú napríklad teľacie mäso, obilie alebo hnojivo. So svojou 65-ročnou manželkou Ljudmilou býva v drevenom domčeku, ktorý si postavil pred siedmimi rokmi vlastnými rukami. Cesta k -mimochodom vykúrenej - toalete vedie cez zasnežený dvor. "Záchod v dome síce nemám, zato som si postavil peknú banju", hovorí Jegorov s hrdosťou v hlase. V ruskej saune, zvanej banja sa dôchodca v horúcej pare do sýtosti vypotí - a potom vybehne von. Jeho srdce musí pritom nezriedka zvládnuť teplotný rozdiel 150 stupňov Celzia.
Jegorovovci majú dovedna dôchodok 4.000 rubľov (125 eúr), čo je na tunajšie pomery celkom slušná suma. Napriek tomu nie sú nijakí boháči. Za dve letenky do Moskvy a späť zaplatili sumu, rovnajúcu sa ôsmim mesačným penziám. Na minulosť spomínajú s nostalgiou - za čias Sovietskeho zväzu cestovali každý druhý rok k Čiernemu moru. Takýto pobyt na teplom juhu si už dnes dovoliť nemôžu, uzatvára Die Welt.
